Tento výsledok vysvetľuje, prečo je Čína v súvislosti s obnovenými colnými hrozbami pokojnejšia, než to bolo prvýkrát. Nielenže získala cenné skúsenosti z predchádzajúcich rokovaní s Trumpom; už dlho pripravuje aj vlastnú stratégiu odstraňovania rizika, ktorá zahŕňa odklon od USA. Čínska strategická mantra znie „opustiť ilúzie a pripraviť sa na boj“.
Dávnejšia americká obchodná vojna s Čínou podnietila v krajine globalizačné šialenstvo: mnohé spoločnosti premiestnili výrobu, aby sa vyhli clám. Dosiahli tak vyššiu nákladovú efektívnosť a využili regionálne obchodné dohody s inými rýchlo rastúcimi trhmi. Obchod Číny s členmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) preto v posledných rokoch vzrástol o 11 % a za prvých osem mesiacov tohto roka sa zvýšil o 10 %.
Príležitosti obchodnej vojny
Obchodná vojna neznížila ani čínsku konkurencieschopnosť. Globálny podiel Číny na exporte sa zvyšuje, kým podiel USA klesá. Čína preukázala elasticitu ponuky a plynulo prerozdelila svoj vývoz z USA na iné trhy. V inak ťažkopádnej ekonomike bol čínsky export zriedkavým jasným bodom s priemerným ročným rastom 11,7 % medzi rokmi 2019 a 2022. Niektoré sektory, ako sú lítiové batérie a fotovoltické moduly, dokonca za posledné tri roky rástli exponenciálne.
Kým čínske spoločnosti sa prispôsobili modernizáciou svojich dodávateľských reťazcov, americkí výrobcovia musia čeliť vyšším vstupným nákladom a narušeným výrobným sieťam.
Vlajkové spoločnosti ako BYD (vyrába elektrické vozidlá) a Xiaomi (spotrebné technológie) agresívne expandovali do Juhovýchodnej Ázie, Mexika a Afriky. CATL (batérie) sa rozhodla ignorovať severoamerický trh a zamerať sa na Európu. Temu (nízkonákladový internetový obchod) obišiel tradičné dodávateľské reťazce a prenikol na nové trhy. ByteDance (vlastník TikTok a ďalších platforiem) presunul investície do Argentíny, Dánska a Kene, pričom vybudoval výskumné a vývojové centrá v Austrálii a investoval miliardy dolárov do dátových centier v Európe.
Čínske spoločnosti si naplno osvojili Nietzscheho myšlienku „čo ťa nezabije, to ťa posilní“. Nedávne prieskumy naznačujú, že 90 % čínskych podnikov zvažuje expanziu do zámoria, pričom 86 % špecializovaných malých a stredných podnikov už uskutočňuje konkrétne plány. V rokoch 2015 až 2023 začalo celosvetovo pôsobiť 89 % čínskych spoločností pôsobiacich v oblasti automobilového priemyslu a náhradných dielov. Očakáva sa, že sektor zdravotníckych zariadení vzrastie v roku 2024 medziročne o viac ako 30 %.
Ekonomický Titanic
Takéto čísla vyvolávajú otázky, či obchodná vojna slúži severoamerickým záujmom. Kým čínske spoločnosti sa prispôsobili modernizáciou dodávateľských reťazcov, americkí výrobcovia musia čeliť vyšším vstupným nákladom a narušeným výrobným sieťam. Tým, že clá prinútili Čínu odkloniť sa od USA, ešte viac narušili americký pákový efekt a vplyv, čo sa odráža v prudkom medzinárodnom používaní čínskeho jüanu. Mnohí obchodní partneri Číny vyrovnávajú transakcie v čínskej mene.
Ešte znepokojujúcejšie pre USA je prehlbujúci sa vplyv Číny na ich vlastnom dvore. Čínske investície v Mexiku sa v roku 2018 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zdvojnásobili, čím sa Čína stala jedným z najrýchlejšie rastúcich zahraničných investorov a obchodných partnerov Mexika. Čínske odchádzajúce priame investície naďalej rastú – v roku 2024 medziročne rastú o 10,9 % – a teraz sú z USA presmerované do ASEAN, východnej Európy a na Blízky východ, kde sa Saudská Arábia stala v roku 2022 najväčším odberateľom. Všetky tieto regióny vnímajú Čínu ako spoľahlivejšieho partnera.
Iste, clá spôsobili škodu obom ekonomikám. Odklonenie čínskeho obchodu do krajín ako Mexiko a Vietnam zvýšilo ceny a znížilo vzájomnú závislosť medzi dvoma najväčšími svetovými mocnosťami. To znamená väčšie riziká pre globálnu ekonomickú stabilitu. Načasovanie ďalšej eskalácie napätia by sotva mohlo byť horšie. Inflácia predstavuje pre USA oveľa väčšiu výzvu ako pred piatimi rokmi a čínska ekonomika je výrazne slabšia ako v roku 2018. Má menšiu kapacitu a menšiu chuť zapojiť sa do agresívnych odvetných opatrení. Uvalenie dodatočných ciel na severoamerické spoločnosti by jednoducho zvýšilo náklady čínskych podnikov.
Čína môže vplyvu novej colnej vojny čeliť jedine tak, že sa ešte viac otvorí. To v posledných týždňoch opakovane zdôraznil premiér Li Čchiang. To znamená odstránenie ciel na 100 % tovaru z najmenej rozvinutých krajín a presadenie Číny ako „svetovej príležitosti“ v čase, keď sa USA obracajú dovnútra. Táto stratégia by mohla pomôcť Číne realizovať jej globálne ambície alebo by mohla odhaliť jej základné slabiny. Veľa bude závisieť od jej schopnosti riešiť kritické domáce výzvy. Hoci jednostranné otvorenie môže dočasne zmierniť vonkajšie tlaky, skutočná ekonomická odolnosť si bude vyžadovať zvýšenú domácu spotrebu. Najlepšia vec, ktorú môže Čína urobiť pre zvyšok sveta, je posilniť svoje vlastné ekonomické základy.
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.