Istý obchodný reťazec už v predstihu znížil DPH na základné potraviny na 5 %, iný, aby nestratil podiel na trhu, ešte skôr naznačoval, ako v ňom padajú ceny. Predvianočný potravinový košík je napriek medziročnému nárastu cien potravín o niečo štedrejší. A nielen to. Zväz obchodu SR sa zaviazal, že pokles DPH na potraviny sa v roku 2025 odrazí na znížení ich cien. Darček v budúcom roku, ako povedal premiér Robert Fico, predstavuje „300 miliónov eur na oltár vlasti“. To je odhad výpadku v budúcoročnom rozpočte za zníženú DPH. Naopak, zvýšenie DPH na 23 % by malo tento výpadok nielen kompenzovať. Nielenže prinesie do rozpočtu viac, no odrazí sa aj na zvýšení inflácie na 4 až 5 %.
Na ostrie noža
Nemuseli sme ani čakať na príchod nového roka, aby sa účinky budúcoročného štátneho rozpočtu kriticky odrazili v dvoch sférach. Prvá sféra má výhodu vo vyjednávacej sile, druhá jej, žiaľ, toľko nemá. Prvou sférou je zdravotníctvo, respektíve dominantne lekári a zdravotné sestry v štátnom nemocničnom sektore. Ostro sa ohradili proti tomu, že konsolidačný balíček porušil Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva medzi vládou a Lekárskym odborovým združením z roku 2022.
Reakcia vládnych predstaviteľov na to, že 3 300 lekárov podalo výpovede nielen z nadmerných nadčasov, ale že hrozia definitívnym odchodom z nemocníc, začala naberať na zodpovednosti, až keď sa chýlil koniec posledného pracovného týždňa pred Štedrým večerom. Rokovaniu s LOZ, akokoľvek môžeme mať rozdielne názory na niektoré z jeho požiadaviek, respektíve na možnosť ich okamžitého legislatívneho presadenia, sotva pomáhali viaceré vyjadrenia vládnych politikov o vydieraní lekárov, štvavej kampani či výrok predsedu Hlasu na adresu predsedu LOZ, že vystupuje ako terorista.
A vonkoncom je neprijateľné, že sa, odvolávajúc sa na konflikt záujmov, od vyjednávania dištancoval predseda vlády. Ako bývalý pacient mal, naopak, byť solidárny s budúcimi pacientmi a biť sa za ich záujmy. Napokon zrejme aj on hlasoval za novelu zákona o civilnej obrane, ktorá zaviedla trestnoprávnu zodpovednosť pre lekársky personál za porušenie povinností v čase mimoriadnych situácií. Hodinu pred dvanástou vláda napokon schválila zmluvu o nastolení sociálneho zmieru medzi ňou a LOZ.
Mimochodom, ak je pravdou, že rezort vnútra spolu s rezortom obrany chcú postaviť podľa vzoru USA, Izraela a Česka nové nemocničné zariadenie v Rači pre vrcholových politikov, je to v dobe konsolidácie neprijateľné. Okrem toho je to i dvojnásobným výsmechom: po prvé pre tých, ktorým, ak by sa naplnili vyhrážky lekárov, by sa mesiace odkladané operácie odložili ešte o viac. A po druhé pre všetkých, ktorí sa nazdávali, že časy, keď pre bývalých režimových straníckych predstaviteľov fungovalo elitné Štátne sanatórium v Bratislave na Klenovej ulici, sú už za nami. Nespochybňujem potrebu istej zvýšenej ochrany ústavných činiteľov, ale nová univerzitná nemocnica v Bratislave, rozhodnutie o ktorej sa rodí oveľa ťažšie, by mala slúžiť zvýšenej zdravotnej ochrane pre všetkých nás.
Máme byť na čo „hrdí“
Nielen zdravotníctvo nie je premiérskou témou. Nie je ňou ani školstvo, respektíve vzdelanie. Každé rozumne vynaložené peniaze na podporu vzdelania sú investičným stimulom dôležitejším ako stimuly, ktoré štedro schvaľuje vláda pre zahraničných podnikateľov. Málokto asi vie, že Slovensko bolo v roku 2022 v EÚ v podiele podnikov vlastnených zahraničnými investormi na treťom mieste po Írsku a Luxemburgu. Načo budeme mať zahraničných investorov, keď domáci práceschopní muži a ženy nebudú zamestnateľní? Výsledky hodnotenia čitateľskej gramotnosti dospelých realizované OECD ukázali, že štvrtina dospelých na Slovensku má úroveň čitateľskej gramotnosti ako desaťročné dieťa. Máme byť na čo hrdí, však?!
Predvianočným „nedarčekom“ bolo zníženie ratingu agentúrou Moody's o jeden stupeň na stupeň A3. Dôvodom boli pochybnosti o dosahoch konsolidácie na dlh ako aj vnútropolitické turbulencie a pochybnosti nad zásahmi do Trestného zákona. Podľa Michala Šimečku zníženie ratingu dokazuje, že konsolidácia je podvodom na občanoch. Ľudovít Ódor zase tvrdil, že vláda nevie robiť konsolidáciu a minister financií Ladislav Kamenický napadol zaujatosť Moody's.
Je pravdou, že veľká trojka ratingových agentúr zažila svoj reputačný debakel za podiel na finančnej kríze 2007/08 a po druhýkrát počas tzv. dlhovej krízy v eurozóne, ale sotva by pre rating Slovenska riskovala svoju povesť. Otázkou je, aký podiel v metodológii hodnotenia majú mať neekonomické faktory. Zohrali svoj podiel i pri znížení ratingu Francúzska, ku ktorému došlo v rovnakom čase ako k zníženiu nášho ratingu. Naopak, dobrou správou je, že ECB opäť znížila základnú úrokovú sadzbu a obrat v jej politike sa nečaká.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.