Mainstreamové médiá a naši západní partneri Ficovu návštevu Moskvy odsúdili ako porušenie jednotnej línie Západu. Podľa iných premiér svojou návštevou v Rusku obhajoval záujmy Slovenska. Isté výhrady voči tejto návšteve sú na mieste.
Ruský prezident Vladimir Putin nemôže donútiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby umožnil tranzit plynu z Ruska. A nepodarí sa to zrejme ani Ficovi – aj keby zastavil vývoz elektriny na Ukrajinu. Ukončenie toku plynu z Ukrajiny na Slovensko zrejme budeme musieť prijať ako nový fakt.
Na druhej strane, ťažko súhlasiť s názorom, že rokovanie nášho premiéra s ruským prezidentom a priori nemôže mať zmysel. Slovensko má k Ukrajine, kde sa Rusko vojensky angažuje, iste bližšie a priamy bezpečnostný dosah vojnovej situácie pociťujeme bezprostrednejšie ako Francúzsko či Nemecko.
Preto je ťažké prijať argument, že ak rokovania s Rusmi nemajú zmysel pre západné štáty, nemajú mať zmysel ani pre nás. Ide o to, aký zmysel môžu mať. Je to otázka správnej agendy. Dá sa však geopolitická agenda Slovenska zúžiť na úsilie byť hostiteľskou krajinou mierovej konferencie? A má zmysel živiť energetický konflikt s Ukrajinou?
Rusko si chce ponechať časť ukrajinského územia a na zvyšku klásť striktné podmienky. Inak svoju vojnovú mašinériu nezastaví. Predpokladá sa dohoda veľmocí o štatúte Ukrajiny. Táto dohoda ovplyvní aj situáciu v rôznych separatistických regiónoch, ktoré na Ukrajine sú. Je možné, že Rusko a ktovie kto iný ešte, bude podporovať separatistické hnutia v týchto oblastiach. Jednou z nich je bývalá Podkarpatská Rus, dnes Zakarpatská oblasť.
Zakarpatská oblasť je pre nás aj geopolitickou bránou na východ. Pri jej kontrole pre nás nežiaducim aktérom by východný vektor slovenskej zahraničnej politiky mohol byť značne obmedzený.
Zakarpatská oblasť, bývalé československé územie, po rozpade Sovietskeho zväzu v referende požadovala autonómiu, ktorú však dodnes nemá. Vojnový konflikt dáva Kyjevu zámienku na potláčanie separatistických tendencií. Po prípadnej dohode Trumpa s Putinom sa však tieto tendencie zrejme vyvalia na povrch v situácii, keď sa rozdrobená a zničená Ukrajina môže premeniť na zónu nestability.
Z nášho hľadiska je dôležité, aby sa v Zakarpatskej oblasti nepresadil pre nás nebezpečný záujem niekoho iného. Cez túto nám kultúrne blízku oblasť sa ozbrojený konflikt môže preniesť z Ukrajiny na naše územie. Zakarpatská oblasť je pre nás aj geopolitickou bránou na východ. Pri jej kontrole pre nás nežiaducim aktérom by východný vektor slovenskej zahraničnej politiky mohol byť značne obmedzený. Pritom práve súčasná vláda zdôrazňuje význam „viacvektorovosti“ našej zahraničnej politiky.
Geopolitická hodnota zakarpatského regiónu spočíva aj v tom, že je to jediné miesto, kde Karpaty neležia na území členského štátu NATO. V sovietskych dobách to bolo jediné miesto, kde hranice ZSSR prekračovali karpatský oblúk smerom na západ. Táto okolnosť má veľký vojensko-politický význam a zrejme je hlavným dôvodom, prečo sa Stalinov štát usiloval o zisk tohto územia. Putinove vyjadrenia zo začiatku roku 2024 o možnom nároku Maďarska na túto oblasť by sme nemali prehliadať.
Premiér Fico by teda mal o čom diskutovať nielen v Moskve, ale aj vo Washingtone či Kyjeve. Je však otázne, či slovenská zahraničná politika môže dnes definovať niečo také, ako je geopolitický záujem. V roku 2025 svet vstupuje do epochy veľkých geopolitických zmien. Prežijú ich skôr tie štáty, ktoré svoj geopolitický záujem dokážu formulovať. Mierová konferencia je pekná idea, ale nemali by sme zabúdať na záujmy Slovenska.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.