Za krátky čas koalícia, ktorá sa javila ako ideologicky homogénna, preukázala svoju zraniteľnosť, keď najprv prišla o skupinu okolo Rudolfa Huliaka a potom sa začali postupne ozývať nespokojní poslanci z Hlasu-SD. Ukazuje sa, že momentálne je jediným stabilným subjektom vo vláde Smer-SD, konsolidovaný po troch rokoch pobytu v opozícii a po májovom atentáte. Prísľub stability po období chaosu trojročného obdobia vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a napokon Ľudovíta Ódora sa ukázal ako veľmi vágny.
Súčasná konštelácia sa tak stala príťažou aj pre Roberta Fica a práve preto možno očakávať, že sa počas roku 2025 pokúsi o riskantný manéver v podobe predčasných volieb. Hoci z terajšej situácie groteskne obviňuje všetky možné sily, nedá sa vylúčiť, že on sám bude robiť všetko pre to, aby sa terajšia vládna zostava definitívne rozpadla.
Ficova stratégia
Vo vnútornej politike bude Smer-SD hrať na dvoch frontoch: na jednej strane proti opozícii, no zároveň sa bude snažiť o vytvorenie šancí na vybudovanie lepšie fungujúcej koalície. Zatiaľ prakticky jedinou alternatívou vnútorne nestabilnej frakcie Slovenskej národnej strany zostáva mimoparlamentná Republika, ktorá má reálne šance sa v prípade predčasných volieb do parlamentu dostať. Jej momentálne razantná protivládna rétorika by nemala nikoho popliesť, predstavitelia strany vedia, že Smer-SD je pre nich jedinou šancou, ako sa stať súčasťou vlády. Maďarský aj srbský príklad ukázal, ako sa z krajne pravicových kritikov môžu stať zo dňa na deň lojálni vládni alebo aspoň provládni politici.
Ďalšou výzvou pre Smer-SD je jeho koaličný partner Hlas-SD. Aj po voľbách Robert Fico pokračoval v dvojkoľajnej stratégii: komunikoval s voličmi tejto strany a zároveň využíval všetky možnosti na jej oslabenie. Predmetom kritiky z pozície premiéra tak neboli žiadni ministri zo SNS, a samozrejme ani nie z jeho vlastnej strany, ale ministri (respektíve ministerky) Hlasu. Podobne na útoky proti Hlasu využíval Andreja Danka, keďže jeho SNS je minimálne od vzbury huliakovcov pobočkou Smeru. Bez jeho súhlasu by si Danko sotva mohol dovoliť atakovať prezidenta.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že manéver s predčasnými voľbami, ktoré by umožnili vznik piatej vlády Roberta Fica s lepšou perspektívou pretrvania, nie je až takým šialenstvom, ako by sa mohlo zdať.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že manéver s predčasnými voľbami, ktoré by umožnili vznik piatej vlády Roberta Fica s lepšou perspektívou pretrvania, nie je až takým šialenstvom, ako by sa mohlo zdať. Ak by terajšia zostava mala problém vytvoriť vládu, prípadná koalícia opozičných strán sa, aj za účasti Hlasu, javí ako pravdepodobná ešte menej. Navyše, kým opozícia má primárne negatívne posolstvá, vládna koalícia disponuje silnými propagandistickými zbraňami.
Hoci Ficova návšteva Moskvy sledovala viac propagandistické ako reálne ekonomické efekty, keďže nepriniesla odpoveď, ako bude Slovensko získavať plyn z Ruska aj od nového roku 2025, Fico môže prezentovať, ako bojoval za mier a „národné záujmy“. Navyše koalícia, konkrétne Fico a Danko, identifikovali aj vonkajšie ohrozenie. Nie je ním Orbán, proti ktorého revizionistickej agende sa ohradzujú už aj donedávna mlčiaci Chorváti, ale je ním Ukrajina, ktorá si dovoľuje vzdorovať ruskej agresii. Fico môže argumentovať vyjadreniami Putina o Slovensku ako údajne neutrálnej krajine, bez ohľadu na to, ako on sám hlasoval v Národnej rade SR bezprostredne po vypuknutí vojny.
Tápajúca opozícia
Heterogénna opozícia, ktorá sa doposiaľ nedokáže zbaviť stigmy z obdobia rokov 2020–2023, keď sa jej predstavitelia buď priamo podieľali, alebo zatvárali oči pred zjavnými „prešľapmi“ a zlyhaniami vtedajších vlád, zatiaľ nie je schopná ponúknuť žiadnu podobnú emóciu. Nemá ani alternatívny pohľad na konsolidačné opatrenia, ktorý by neobsahoval recepty z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu (2002–2006). Progresívne Slovensko, ktoré vyrástlo na téme obnovenia verejného záujmu, sa ľavicovým, „chlebovým“ témam zväčša vyhýba ako čert krížu a už vopred sa prispôsobuje svojim perspektívnym partnerom.
Možno povedať, že opozícia je aj naďalej hypnotizovaná Ficom, rovnako ako pred voľbami 2023 a nemá vlastnú agendu. Nahrávky z poľovníckej chaty v Čifároch ani zďaleka nemajú výbušný potenciál Gorily z prelomu rokov 2011–2012. Síce spestrujú dni medzi vianočnými a novoročnými sviatkami, ale v tom, čo zatiaľ cirkuluje, nie je nič, čo by už dávnejšie nebolo známe. Prezident Peter Pellegrini už dávno vie, aký majú k nemu v Smere vzťah, vedia to aj koaliční voliči. Preto nahrávky oslovujú už presvedčených opozičných voličov.
Pokiaľ opozícia nebude schopná identifikovať, ktoré sú slabé miesta súčasnej koalície a nebude sa snažiť o oslovenie jej voličov témami, na ktoré sú citliví, čaká ju v prípadných predčasných voľbách v roku 2025 ďalší neúspech a bude sa iba prizerať ďalšej radikalizácii súčasnej (možno mierne obmenenej) vládnej garnitúry.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.