Nesmrteľný duch Igora Matoviča
Pred voľbami 2023 sľubovali strany dnešnej koalície, že ukončia vládu chaosu, koaličných konfliktov, revanšu a podpory vojny na Ukrajine. Realita? Chaos, koaličné konflikty, snaha o revanš a stále ešte existujúca (aj) vojenská podpora Ukrajiny. Andrej Danko v snahe stať sa niekým iným než Andrejom Dankom – na začiatku roka 2024 chcel byť prezidentom a počas jeho zvyšku predsedom Národnej rady – celý rok útočil na morálnu integritu Petra Pellegriniho, neváhal a používal všetko, čo tvorí základný arzenál antipolitiky Igora Matoviča.
Robert Fico mlčí. Tvári sa, že ho to nezaujíma. Hoci si to svojím spôsobom užíva, keďže niekto iný zaňho útočí na „zradcu“. Nezriedka vytváral podhubie pre ďalšie koaličné rozpory. Či už v prípade, keď po prezidentských voľbách „navrhol“ Andreja Danka za predsedu parlamentu, alebo keď v druhej polovici roka ignoroval fakt, že sa jeho krehká koalícia stáva nefunkčnou. Čo sa mu môže už o pár týždňov vypomstiť.
Začiatkom roka 2021 Igor Matovič tajne rokoval s Ruskom o dodávke vakcíny Sputnik V. Nečakal, že o pár týždňov už nebude predsedom vlády. Mesiac potom, čo na letisku vítal ruskú vakcínu, skončil na poste premiéra. V koalícii vrcholila prvá etapa jej permanentnej krízy, premiérom sa stal Eduard Heger a Matovič sa chválil, že v Moskve rokoval s „pánom Kyrilom“. V predvečer Vianoc sa Robert Fico ocitol v Moskve. Hoci oficiálne išiel rokovať o dodávkach plynu, nevybavil nič. Výsledkom návštevy je zhoršenie renomé Slovenskej republiky a poškodenie ekonomických záujmov štátu. Opozícia hovorí o jeho odvolávaní a jeho koalícia pokoja (bez chaosu) sa ocitá v polčase rozpadu.
Predčasné voľby spôsobujú stratu ilúzií. Stalo sa to v rokoch 1994, 2012 a 2023. Strata ilúzií je príležitosťou na to, aby aktéri politiky v roku 2025 nahradili emokraciu politikou.
Rok 2021 ukončil mýtus o Igorovi Matovičovi, človeku, ktorý sa mohol stať politikom. Rok 2025 ukončí mýtus o Robertovi Ficovi, politikovi, ktorý vie (a chce) robiť politiku. Nesmrteľný duch Igora Matoviča sa vznáša nad Slovenskom aj na začiatku roka 2025.
Kompromis ako prejav slabosti
Pred desaťročím žilo Slovensko v nádeji, že pravicová koalícia na čele s Ivetou Radičovou prinesie zmenu politiky a politickej kultúry. Zmena prišla. O tom niet pochýb, no zjavne to bola iná zmena, než sa očakávalo.
Tradičná politika, ktorú Petr Pithart v Obrane politiky označuje za nudnú každodennú rutinu plnú kompromisov, sa ocitla v kríze. Príchod samozvaných „mesiášov“, ktorí sa hrdia, že nie sú politici, že myslia „srdiečkom“, poznamenal vývoj politického systému. Ten sa zmenil na emokraciu, v ktorej každá zo strán označuje tú druhú za „ZLO“, ktoré treba poraziť, zastaviť, odstrániť. Oponenti sú častovaní vulgarizmami a je im odkazované, aby „čušali a iba šúchali nohami“.
V tomto duchu sa niesli voľby v rokoch 2012 až 2023. Akýkoľvek pokus o návrat k politike sa stal objektom útokov politických moralistov a moralizujúcich novinárov (verejnosti). Odmietajúc fakt, že kompromis a hľadanie konsenzu patria k hodnotám demokratickej politiky.
Kríza politiky sa, pochopiteľne, premieta do kondície aktérov emóciami poznačenej politiky – politických strán. Jazyk politiky pripomína kázne horlivých kazateľov, ktorí ponúkajú „spásu“. Kompromis sa považuje za prejav slabosti. Konsenzus, ktorý by mohol vzniknúť naprieč koalično-opozičným spektrom, je vnímaný ako zrada hodnôt. Kríza politiky (demokracie) je signifikantným znakom slovenskej politiky na začiatku roka 2025.
Ilúzia predčasných volieb
Predčasné voľby sa spomínajú zakaždým, keď sa nejaká vláda ocitne v kríze. Predčasné voľby sú spojené s ilúziou zmeny. Nie inak je to aj na začiatku roka 2025. Má to svoje opodstatnenie. Koalícia sa borí so sériou vznikajúcich rebélií. V parlamente nie je schopná schváliť niektoré vládne návrhy zákonov. Údajne sa na ne pripravuje aj Robert Fico. Prečo by inak o nich hovoril? Prečo by sa šiel do Moskvy stretnúť s politikom, ktorý je zodpovedný za vojnu na Ukrajine?
Na druhej strane sa Progresívne Slovensko v niektorých prieskumoch dostalo pred Smer-SD a nad hranicu zvoliteľnosti sa dostávajú strany, ktoré by mohli byť garanciou, že zmena sa podarí. Tak čo by sa mohlo pokaziť?
Lenže predčasné voľby sú hrou s množstvom neznámych premenných. Predčasné voľby sú hrou s emóciami a hazardovaním s dôverou v systém a jeho inštitúcie. Nehovoriac o tom, že minimálne Smer-SD, Hlas-SD, SNS či KDH a rôzni jednotlivci naprieč Národnou radou nebudú riskovať stratu ekonomických benefitov dneška na úkor neistého zajtrajška.
Predčasné voľby spôsobujú stratu ilúzií. Stalo sa to v roku 1994, v roku 2012 a tiež v roku 2023. Takáto strata ilúzií je príležitosťou na to, aby aktéri politiky v roku 2025 nahradili emokraciu politikou. Lebo ak nechceme prísť o demokraciu, mali by sme v roku 2025 vrátiť politiku do politiky.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.