Sily okolo kancelára Karla Nehammera, ktoré sa viac orientovali na sociálne partnerstvo, však uprednostnili trojkoalíciu s SPÖ a Neos. V takejto koalícii mohla ÖVP nominovať spolkového kancelára, čo by zodpovedalo aj jej západnej zahraničnopolitickej orientácii.
Rokovania o trojkoalícii sa ťahali celé týždne a začiatkom roka stroskotali, pretože ekonomické krídlo ÖVP trvalo na tvrdej úspornej politike bez akéhokoľvek ústupku voči SPÖ. Zväz priemyslu zastupujúci veľký biznis a významné časti ekonomického združenia tak prejavili rozhodujúci ťah na tvrdú pravicovú koalíciu. Hrozí reštrukturalizácia štátu s výrazným oslabením demokracie.
Bývalý vrcholný politik ÖVP a eurokomisár Franz Fischler sa vyjadril, že Rakúsko je v „situácii ohrozujúcej demokraciu“. Ukazuje sa, že osemdesiat rokov trvajúce povojnové usporiadanie so štruktúrami sociálneho partnerstva sa končí. V politickej pravici sa karty premiešavajú. ÖVP sa natrvalo ocitá v pozícii druhých huslí.
Dva prúdy ultrapravice
ÖVP a FPÖ pochádzajú z rôznych prúdov rakúskej pravice: ÖVP z politického katolicizmu, FPÖ z nemeckého nacionalizmu. Oba prúdy nabrali v kríze medzivojnového obdobia fašistický obrat. Rakúsko je jedinou európskou krajinou, ktorá poznala dve formy fašistickej vlády: najprv austrofašizmus v rokoch 1934 – 1938, potom po anexii Nemeckou ríšou nacistický fašizmus v rokoch 1938 – 1945. NSDAP mala masovú základňu aj v Rakúsku. Tieto dva prúdy sa po druhej svetovej vojne rekonštituovali v nových straníckych politických formách, často však so starými kádrami. ÖVP po dlhé roky so svojím hlavným odporcom medzivojnového obdobia SPÖ vytvárala koalíciu.
Politiku úsporných opatrení prijala FPÖ ako nevyhnutnosť. Škrty majú postihnúť „ostatných“ a sociálne najviac znevýhodnených. ÖVP s tým súhlasila.
Významná forma kompromisu bola dosiahnutá sociálnym partnerstvom. Podporovala ho na jednej strane Obchodná a poľnohospodárska komora, na strane druhej Komora práce aj odbory. Prešiel mnohými zmenami. Obchodná komora tradične preberá reprezentačnú a ochrannú úlohu pre malých a stredných podnikateľov, zatiaľ čo veľké firmy majú zastúpenie mimo sociálneho partnerstva prostredníctvom Zväzu priemyslu. Obchodná a poľnohospodárska komora sú baštou ÖVP, kým SPÖ má silné zastúpenie v komore práce a odboroch. FPÖ je tradične slabo ukotvená v inštitúciách sociálneho partnerstva a historicky opakovane útočila na robotníkov a odbory. Veľkí priemyselníci opakovane prejavili sympatie k FPÖ a dvom čierno-modrým koalíciám (2000 – 2006 a 2017 – 2019).
Rozklad povojnového usporiadania
Ideologicky sa FPÖ od konca 80. rokov čoraz väčšmi posúvala pred ÖVP v otázke „cudzincov“. FPÖ hovorí o etnickej konkurencii. Koncom 80. a 90. rokov FPÖ nepovažovala za príčinu nezamestnanosti štrukturálnu krízu ťažkého priemyslu a úsporné politiky, ale pracovníkov zo zahraničia. V posledných rokoch zdôrazňuje etnickú konkurenciu v sociálnych dávkach. Naznačuje, že hlavným problémom je „prisťahovalectvo do sociálneho štátu“.
Politiku úsporných opatrení prijala FPÖ ako nevyhnutnosť. Škrty majú postihnúť „ostatných“ a sociálne najviac znevýhodnených. ÖVP s tým súhlasila. Počas predvolebnej kampane sa od FPÖ takmer nedala odlíšiť – a preto zaostávala. Kritiku zamerala na osobu predsedu FPÖ Herberta Kickla a jeho agresívnu rétoriku. V krátkodobej koalícii ÖVP/FPÖ pod vedením Sebastiana Kurza (ÖVP) mala ÖVP s Kicklom ako ministrom vnútra veľmi zlé skúsenosti. Kickl vtedy masívne reštrukturalizoval ministerstvo a útočil na siete ÖVP.
Skutočný rozdiel medzi oboma stranami bolo možné vidieť predovšetkým v zahraničnej politike. FPÖ zdôrazňuje neutralitu Rakúska a ostro kritizuje politiku EÚ voči Ukrajine. ÖVP je orientovaná skôr na západ. FPÖ je pre kresťanskodemokratické partnerské strany ÖVP až príliš priateľská voči Rusku. Po Trumpovom volebnom víťazstve v USA hrali zahraničnopolitické úvahy pre ÖVP zrejme menšiu rolu.
Za posledných 25 rokov sa ÖVP a FPÖ spojili vždy, keď v ÖVP prevládlo krídlo blízke Zväzu priemyslu. Táto konštelácia postupne získala prevahu aj pri koaličných rokovaniach po posledných voľbách. Ekonomické krídlo ÖVP a Neos neboli pripravené na kompromis s SPÖ v otázkach sociálnej a hospodárskej politiky. Žiadali tvrdé škrty v dôchodkoch, zdravotníctve, reálne straty príjmov verejných zamestnancov a blokovali zvyšovanie daní. SPÖ bola ochotná pristúpiť na kompromis, no vytýčila jasné hranice. Neos vtedy najskôr opustil koaličné rokovania, potom rozhovory prerušila aj ÖVP. Nehammer rezignoval na post šéfa strany.
V súčasnosti prebiehajú koaličné rokovania medzi FPÖ a ÖVP. Vznikajúca koalícia je koalíciou úsporných opatrení. Modro-čierna vláda sa pravdepodobne zameria na prelomenie sociálneho a inštitucionálneho odporu voči antisociálnej úspornej politike. Zrejme to bude znamenať útoky na inštitucionálne ukotvenie odborov a Komory práce, ako aj na samosprávu v sociálnom zabezpečení. Očakávať treba aj silný tlak na nezávislosť súdnictva, verejnoprávny rozhlas a televíziu, škrty vo vede a školstve. Predseda FPÖ Herbert Kickl o sebe hovorí ako o budúcom „ľudovom kancelárovi“. V skutočnosti je kancelárom Zväzu priemyslu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.