V Európe existujú dobré dôvody prijímať príbeh úpadku. Tak ako Rímska ríša presunula svoje hlavné mesto do Konštantínopolu, aby rozšírila hegemóniu o ďalšie tisícročie a Rím prenechala barbarom, tak sa ťažisko Západu presunulo do USA. Veľkú Britániu a Európu prenechali stagnácii, ktorá spôsobuje, že sú nečinné, zaostalé, čoraz nepodstatnejšie.
Znalci však majú oveľa hlbšiu príčinu na pochmúrne vyhliadky: je to tendencia zamieňať si úpadok západnej oddanosti voči svojmu vlastnému hodnotovému systému s úpadkom Západu. Tak ako had zvlieka starú kožu aj Západ získava moc likvidáciou svojho hodnotového systému, ktorým si udržal prevahu počas 20. storočia, ale ktorý už v 21. storočí tomuto cieľu neslúži.
Západ nestojí na humanizme
Demokracia nikdy nebola predpokladom vzostupu kapitalizmu a nie je predpokladom ani to, čo dnes považujeme za hodnotový systém Západu. Západná moc nebola postavená na humanistických princípoch, ale na brutálnom vykorisťovaní doma spojenom s obchodom s otrokmi, obchodom s ópiom a rôznymi genocídami v Amerikách, Afrike, Ázii a Austrálii.
Počas vzostupu sa západná moc nekontrolovane šírila do zahraničia. Európa vyslala milióny kolonistov, aby si podrobili národy a získali ich zdroje. Európania sa tvárili, že domorodci, na ktorých narazili, nie sú ľudia, a vyhlásili ich zem za terra nullius, krajinu bez ľudí určenú pre osadníkov, ktorí po nej túžili – prvý akt každej genocídy od Amerík cez Afriku, Austráliu až po dnešnú Palestínu.
Ale hoci bola západná moc v zahraničí nenapadnuteľná, doma ju konfrontovali jej vlastné utláčané nižšie triedy, ktoré povstali v reakcii na ekonomické krízy spôsobené neschopnosťou spotrebovať množstvo tovaru, vyrábanom v továrňach patriacim niekoľkým jedincom. Tieto konflikty prerástli do priemyslom živených vojen medzi západnými mocnosťami súperiacimi o trhy, čo vyvrcholilo dvoma svetovými vojnami.
Počas vzostupu sa západná moc nekontrolovane šírila do zahraničia. Európa vyslala milióny kolonistov, aby si podrobili národy a získali ich zdroje.
V dôsledku toho museli západné elity robiť ústupky. Na domácej pôde sa zmierili s tým, že bude existovať verejné vzdelávanie, zdravotný systém a dôchodky. V medzinárodnom meradle viedlo rozhorčenie nad krutými vojnami a genocídami Západu k dekolonizácii, všeobecným deklaráciám ľudských práv a medzinárodným trestným súdom.
Zjavenie neoliberalizmu
Niekoľko desaťročí po druhej svetovej vojne sa Západ vyhrieval v teplej žiare prerozdelenej spravodlivosti, zmiešanej ekonomiky, diverzity, právneho štátu doma a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Ekonomicky týmto hodnotám mimoriadne dobre poslúžil centrálne plánovaný, v USA navrhnutý globálny menový systém známy ako Bretton Woods, ktorý Severnej Amerike umožnil recyklovať svoje prebytky do Európy a Japonska, čím v podstate dolarizoval svojich spojencov, aby udržal vlastný čistý export.
Ale v roku 1971 sa USA stali deficitnou krajinou. Namiesto toho, aby si USA utiahli opasok v germánskom štýle, vyhodili do vzduchu Bretton Woods a sfúkli svoj obchodný deficit. Nemecko, Japonsko a neskôr Čína sa stali čistými exportérmi, ktorých dolárové zisky smerovali na Wall Street na nákup amerického vládneho dlhu, nehnuteľností a akcií spoločností, do ktorých USA umožnili investovať cudzincom.
Potom sa pred zrakom americkej vládnucej triedy ukázalo zjavenie: Prečo vyrábať veci doma, keď sa možno spoľahnúť na zahraničných kapitalistov, ktorí budú svoje produkty aj doláre posielať do USA? Takže sa celé výrobné linky vyviezli do zahraničia, čím sa spustila deindustrializácia severoamerických výrobných centier.
Wall Street bol jadrom tohto odvážneho nového recyklačného mechanizmu. Aby mohol hrať svoju úlohu, musel byť nespútaný. Veľkoobchodná deregulácia však potrebovala ekonomiku a politickú filozofiu, ktorá by ju podporila. Dopyt si vytvoril vlastnú ponuku a zrodil sa neoliberalizmus. Netrvalo dlho a svet bol zaplavený derivátmi, ktoré surfovali po cunami zahraničného kapitálu zaplavujúceho newyorské banky. Keď sa vlna v roku 2008 zlomila, spolu s ňou sa takmer zlomil aj Západ.
Big tech nové elity
Západní vodcovia v panike povolili razenie 35 miliárd dolárov, aby sa do hry znovu dostali finančníci, a zároveň uvalili na obyvateľstvo úsporné opatrenia. Jediná časť z týchto miliárd, ktorá sa skutočne investovala do strojov, išla na vybudovanie cloudového kapitálu, ktorý dal Big Tech všadeprítomnú moc nad srdcami a mysľami západnej populácie.
Kombinácia socializmu pre finančníkov, rúcajúcich sa vyhliadok pre spodných 50 % a podrobenie myslí cloudovému kapitálu Big Tech zrodili „prekrásny nový Západ“, ktorého nafúkané elity majú len málo pochopenia pre hodnotový systém minulého storočia. Voľný obchod, protimonopolné pravidlá, čisté nulové emisie, demokracia, otvorenosť voči migrácii, diverzita, ľudské práva a Medzinárodný súdny dvor – k tomu všetkému sa správajú s rovnakým pohŕdaním, s akým USA pristupovali k priateľským diktátorom – svojim „vlastným bastardom“ – keď sa ich užitočnosť skončila.
Keďže Európa sa stala v dôsledku neschopnosti zjednotiť politickú moc po zjednotení meny neschopnou, a rozvojový svet je zadlžený viac ako kedykoľvek predtým, v ceste Západu stojí iba Čína. Iróniou však je, že Čína nechce byť hegemónom. Chce len predávať svoj tovar bez prekážok.
Západ je však presvedčený, že Čína predstavuje smrteľnú hrozbu. Rovnako ako Oidipov otec, ktorý zomrel rukou svojho syna, pretože veril proroctvu, že ho jeho syn zabije, tak aj Západ neúnavne pracuje na tom, aby prinútil Čínu, aby to vážne urobila a vyzvala západnú moc, napríklad premenou BRICS na systém podobný Bretton Woods na základe čínskeho juanu (žen-min-pi).
V roku 2024 Západ naďalej silnel. Ale s hodnotovým systémom v žumpe a svojou záľubou v inžinierstve na úpadku.
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org