Prečo by mal Trump prísť práve do Bratislavy?
Napokon nebol by prvým prezidentom USA, ktorý by prišiel na vrcholovú schôdzku predstaviteľov Spojených štátov a Ruskej federácie k nám. Pravda, pokiaľ sa vo februári 2005 stretol George W. Bush s Vladimirom Putinom, v roku 2025 by sa Trump s Putinom stretnúť nemohol. Slovenská republika ako signatár Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICJ) by totiž musela Putina zatknúť. ICJ, ako je známe, vydal na Putina zatykač za vojnové zločiny na Ukrajine. Naopak, stretnutiu Putina s Trumpom by nič nebránilo, keby sa uskutočnilo v USA. USA jurisdikciu ICJ neuznáva. No Putin najnovšie odmietol Trumpov plán na skončenie vojny na Ukrajine i stretnutie s ním.
Budúci prezident USA môže mať dôvody reagovať na Ficov návrh usporiadať medzinárodnú schôdzku o Ukrajine u nás. Môžu to byť analogické názory na ukončenie vojny na Ukrajine a postoj k ukrajinskému prezidentovi. Napokon slovenský premiér má blízky vzťah k Orbánovi a Trump k Orbánovi a priateľ môjho priateľa je môj priateľ…
Či by niečo pozitívne z rokovaní v Bratislave vzišlo, je ťažké predvídať. Martin Dvořák, minister pre európske záležitosti ČR, už varoval, že Bratislava by sa mohla stať novodobým Mníchovom. Isté je, že schôdzka by predsedovi Smeru nahnala politické body, ktoré bude potrebovať. Ak začal hovoriť o možnosti predčasných volieb pre nezhody v koalícii, treba za tým vidieť i niečo iné. Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ak dlh štátu neklesne 24 mesiacov od nástupu novej vlády pod 50 % HDP, musí vláda na rok budúci predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu a požiadať o dôveru. Čas sa počíta od 21. 11. 2023. Ku koncu roka 2025 štátny dlh podľa odhadu dosiahne necelých 60 % HDP. Ministerstvo financií by preto na rok 2026 malo pripraviť vyrovnaný rozpočet a vláda požiadať o dôveru. Vláda by možno prežila hlasovanie o dôvere, no vyrovnaný rozpočet nie. Možnosti sú preto dve: predčasné voľby alebo nová vláda podľa vzoru Matovič/Heger. Jej predsedom by však už nebol Robert Fico. Druhé riešenie je preto preňho neprijateľné.
Európa (a Slovensko) v dobe Trumpovej
Pripusťme, že schôdzka Trumpa v Bratislave je i výsledkom kontroverznej návštevy nášho premiéra v Moskve údajne kvôli plynu. Plyn cez plynovod Bratstvo napriek tomu k nám cez Ukrajinu prestal prúdiť. Ani ruský, ani azerbajdžanský, ktorý sme pilotne odskúšali začiatkom decembra minulého roka. Podľa názoru hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu rezolútne odmietnutie prepravy plynu cez Ukrajinu má korene v tom, že Fico zmeškal uzavretie dohody s Kyjevom predtým, ako novozvolený prezident USA vyhlásil, že pokiaľ EÚ nezvýši dovoz energií z USA, uvalí na ňu clá. Kovanda sa domnieva, že Zelenskyj vyšiel Trumpovi v ústrety ukončením prepravy „neamerického“ plynu cez svoje územie. Možno mal ísť Fico lobovať do Washingtonu…
Trump bude pokračovať v nízkom zdaňovaní Elona Muska a jemu podobných. Bude to znamenať ďalšie výpadky v príjmoch federálneho rozpočtu. Pri nekrátených vojenských výdavkoch zrejme obmedzí výdavky na Ukrajinu. Prenesie tak značne väčšiu ťarchu na EÚ.
Faktom je, že Trump už avizoval, že zruší všetky obmedzenia na zákaz ťažby fosílnych palív. Po tom, čo hodinu pred dvanástou Joe Biden podľa zákona z roku 1953 zakázal ťažbu ropy a zemného plynu na väčšine pobrežia USA, Trump svoj zámer tak ľahko nepresadí. Pre EÚ (a azda aj pre nás) by to mala byť výzva, ako obmedzovať spotrebu plynu – ak už nie preto, že je to fosílne palivo, tak preto, že LNG plyn je už dnes násobne drahší.
Trumpove vyhrážky o zvyšovaní ciel netreba podceňovať. Na druhej strane, ak ich aj zavedie, nepoškodí iba EÚ či Čínu, ale aj americkú ekonomiku. Colné príjmy zlepšia americký štátny rozpočet, ale odrazia sa na zvýšení inflácie priamo – i nepriamo: inflačnú krízu počas covidu vyvolala ponuková kríza. Zopakuje sa to i v USA. Preto sa jeho hrozieb o vysokých clách netreba až tak báť.
Trump už v minulosti hrozil vystúpením z NATO, ak si ostatní členovia nesplnia svoj záväzok z členstva v ňom. Dnes a spolu s ním najhorlivejší štát EÚ hovoria o výdavkoch na obranu nie na úrovni 2 %, ale až 4 % či 5 % HDP. No výdavky na obranu sa podľa pravidiel EÚ započítavajú do deficitu. Pre štáty eurozóny, ktoré sú viazané pravidlami ekonomického riadenia, je ťažké ich zvyšovať a zároveň znižovať deficit. USA zostávajú vo výdavkoch na obranu lídrami a lídrami sú aj vo výške dlhu. V 3. štvrťroku 2024 dosiahol federálny dlh USA 123,1 %. Napriek tomu USD zostáva globálnou menou a s financovaním svojho dlhu USA nemajú problémy. Trump by pohrozil každému, ako napríklad zoskupeniu BRICS, keby postavenie USD, čo je, mimochodom, nereálne, chcel ohroziť.
Trump bude pokračovať v nízkom zdaňovaní Elona Muska a jemu podobných. Bude to znamenať ďalšie výpadky v príjmoch federálneho rozpočtu. Pri nekrátených vojenských výdavkoch zrejme obmedzí výdavky na Ukrajinu. Prenesie tak značne väčšiu ťarchu na EÚ. Ako za takýchto odolností zvyšovať konkurencieschopnosť EÚ, neprezradil ani Mario Draghi vo svojej správe Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.