Fujara nie je len náš špecifický ľudový či pastiersky drevený dychový nástroj, ale je to aj – podobne ako hymna – istý signálny komunikačný prostriedok. Z tejto novoročne ladenej komunikácie s občanmi však vyplynulo aj to, že exekutíva nášho 32 rokov existujúceho štátu stále (ne)vedome takpovediac „umýva čašu zvonku a nie zvnútra“.
Diskutabilné sú aj divné počiny či nečakané otočky v zahraničnopolitických kontaktoch. Návšteva premiéra v Rusku sa konala údajne bez vedomia hlavy štátu… Je to opäť zlyhanie v komunikácii – najvyšších ústavných činiteľov. Čo bolo naozaj tým hlavným motívom štvornásobného premiéra Roberta Fica tesne pred Vianocami navštíviť ruského prezidenta? (Mimochodom, pred istým časom sme zaregistrovali aj inováciu hymny Ruskej federácie.)
Naša krajina iba „plachtí“
Nie je aj takéto konanie odvádzaním pozornosti od kardinálnych prioritných problémov v manažmente našej krajiny? Nezakrývajú sa tak zásadné a kľúčové dlhodobo nezvládnuté otázky predovšetkým systémového, komplexného, holistického riadenia nášho štátu? Napadá mi výstižná metafora, že Slovensko je ako šíp, ktorý zrazu vyletel, ba zdalo sa, že aj dosť dobre letí, len stále presne a jasne nevieme, ktorým smerom a kam vlastne letí. Signifikantné však je, že SR naozaj veľmi turbulentne „plachtí“ – raz vpravo, raz vľavo, raz hore, ba evidentne aj dolu. Ako sa pričiniť a v pokore pomôcť Slovensku?
Naša krajina potrebuje doslova ako soľ predovšetkým zásadne inovovať nielen hymnu, ale najmä konečne vysoko odborne nastaviť dlhodobý strategický manažment štátu. Ten by sa mal opierať o reálnu dlhodobo nastavenú víziu SR v organickom prepojení na víziu EÚ. A z nej by mali vyplývať, či od nej by sa mali odvíjať všetky parciálne a špeciálne stratégie riadenia, ale aj všetky programové vyhlásenia každej vlády. To by mohlo eliminovať aj istú živelnosť a svojvoľnosť v riadení štátu.
Totiž ani po viac ako troch desaťročiach nemáme na stole ani v praxi realizovanú relevantnú principiálne a zákonne zakotvenú – ako zákon číslo dva po zákone číslo jeden Ústave SR – a reálne použiteľnú dlhodobú víziu nášho štátu aspoň na 25 – 30 rokov. Prečo? U nás sa trestuhodne 32 rokov nesystémovo, nemúdro riadi štát takpovediac zakoreneným štvorročným „systémom“ od „vlády“ po „vládu“.
Jedna exekutíva príde, niečo si vytýči, potom odíde, druhá vláda príde a zruší rozhodnutia predchádzajúcej vlády, zavedie nové postupy, ktoré však nedokončí, lebo musí odísť a uvoľniť miesto inej vláde.
Jedna exekutíva príde, niečo si vytýči, potom odíde, druhá vláda príde a zruší rozhodnutia predchádzajúcej vlády, zavedie nové postupy, ktoré však nedokončí, lebo musí odísť a uvoľniť miesto inej vláde atď. Nie je tu teda nielen žiadna kontinuita, ale ani dlhodobá vedecky relevantná koncepcia.
Egoizmus nad záujmami občanov
A čo je najhoršie, nie je tu ani elementárna slušnosť a úcta k občanom, ba často ani úcta k ústave, a teda ani k svojej vlasti vôbec. Prečo je to tak? Sledujú sa tu egoistické ciele, prevládajú metódy klamstiev, „zametania“ vecí pod koberec, dominuje taktika zakrývania faktov či zahmlievania skutkov a nedostatkov, odvádzanie pozornosti od mnohokrát nekalého konania, od skutočných veľmi naliehavých problémov. Žiaľ, pritom dochádza aj k tomu, že veľké percento Slovákov a Sloveniek, ktorí majú pravdepodobne (prepáčte za taký výraz) málo „načítané“, tieto praktiky či „medové sľuby“ takýmto politikom aj „skonzumuje“ a volí tak, ako volí. No po čase dochádza k sklamaniu a istému „vytriezveniu“, ale, žiaľ, len u niektorých voličov.
Mnohí slušní a múdri ľudia sa opodstatnene pýtajú, prečo ani súčasným politikom a lídrom akosi nezáleží ani na hrdosti, na osude a dlhodobej (nielen štvorročnej) budúcnosti nášho Slovenska ozdobeného nielen pôsobivou hymnou či krásnou prírodou a jej nemalým bohatstvom, kultúrou, ale najmä intelektuálnym bohatstvom, kreatívnym potenciálom a tvorivosťou disponujúcimi odborníkmi. Totiž arogantnými činmi mnohých vrcholových politikov sa doslova ignoruje, ba pomaly rúca budúcnosť našich (aj vašich, páni politici) detí, vnúčat a pravnúčat, respektíve aj našich (vašich) rodičov, seniorov, či dokonca niekde aj dosť silno sociálne a zdravotne hendikepovaných spoluobčanov.
Fenomény sebectva, samoľúbosti, nekultúrnosti, karierizmu, autokracie, arogancie, neúcty, túžba po moci, zneužívanie moci, korupcie, klientelizmu, mafiánstva a iných ziel sa celkom iste výrazne negatívne premietajú a podpisujú do nemúdreho riadenia štátu. A čo je najhoršie, doslova negatívne sa vpisujú aj do znižovania imidžu, „goodwillu“, teda (ne)dobrého mena nášho štátu aj do povedomia sveta.
A to má logicky negatívne širokospektrálne súvislosti a dosahy aj na konkurencieschopnosť, záujmy štátu a jeho celkové prosperovanie. „Ovocím“ sú ujmy na kvalite a úrovni živobytia aj adekvátnej sebarealizácie našich občanov tu doma. To potom tiež spôsobuje nežiaduce úniky mladých ľudí i odborníkov strednej generácie do sveta za hľadaním jednak vysnívanej demokracie a jednak relevantnej sebarealizácie, výraznej motivácie, stimulácie a celkovo vyššej kvality žitia.
Slovensko potrebuje víziu, na ktorej by sme sa zhodli. Teda jasne zadefinované priority, strategické ciele a postupy, ako ich dosiahnuť, jednoducho programovo, holisticky a strategicky kvalitne nastavený systém riadenia vyspelého štátu v 21. storočí. Inak sa vpred nepohneme.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.