Pripravuje sa vláda pre bohatých

Rakúsko nie je výnimka. Dianie potvrdzuje globálny trend: bohatí ľudia nám hovoria, čo chcú „ľudia“. A „ľudia“ to voľbami skutočne schvália. Vytvorenie vlády v Rakúsku však môže aj na medzinárodnej úrovni pomôcť rozpoznať rozdiely, na ktorých skutočne záleží.

23.01.2025 12:00
debata

„To, čo iná kombinácia strán nedokázala za sto dní, sme dosiahli za tri dni dobrých, intenzívnych rokovaní,“ povedal pred týždňom Herbert Kickl. Šéf pravicovo-populistickej Strany slobody (FPÖ) je po historickom víťazstve vo voľbách do Národnej rady na jeseň 2024 blízko dosiahnutia pozície spolkového kancelára Rakúskej republiky. Počas svojej predvolebnej kampane on sám presadzoval slogan „Ľudový kancelár“ na funkciu, ktorú chce zastávať. Ktorý „ľud“ však môže zastupovať vláda, ktorú Kickl zostaví spoločne s Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP), a tá už vo svojom mene tvrdí, že zastupuje celý ľud?

Odpoveď je presne to, čo Kickl v porovnaní s vyčerpávajúcim, no neúspešným koaličným vyjednávaním medzi ÖVP, Sociálnodemokratickou stranou Rakúska (SPÖ) a malou liberálnou stranou Neos prezentoval ako úspech. Na oficiálny pokyn spolkového prezidenta Alexandra Van der Bellena, ktorý chcel zabrániť vláde na čele s pravicovým populistom Kicklom, tri strany celé mesiace rokovali o zostavení nehomogénnej vlády troch strán, ktorých jediným spoločným menovateľom bolo starať sa o to, aby nevládla Kicklova FPÖ.

Už desaťročia sa programy hlavných strán natoľko podobali, že sa stalo čoraz ťažším všimnúť si akýkoľvek rozdiel: každý chcel pre nás všetkých len to najlepšie.

Prečo stroskotali koaličné rokovania troch strán, ktoré chceli zabrániť Kicklovi stať sa šéfom vlády? Lebo nemali žiadny iný spoločný program. Konzervatívna ÖVP a liberálny Neos na jednej strane, a SPÖ, ktorá pôvodne vznikla ako robotnícka strana, na strane druhej, predstavujú ideovo úplne protichodné koncepcie vedenia štátu. Aké protirečivé sú tieto ciele, ukázali neúspešné koaličné rozhovory jasnejšie ako doposiaľ. Už desaťročia sa sľuby a programy hlavných strán vo volebných kampaniach natoľko podobali, že sa stalo čoraz ťažším všimnúť si akýkoľvek rozdiel: každý chcel pre nás všetkých len to najlepšie.

Dane pre bohatých ako hlavná kontroverzná téma

Aké rozdiely zabránili vzniku trojkoalície proti Kicklovej FPÖ? Ak sa obzrieme za tým, o čom tri strany ÖVP, SPÖ a Neos celý čas diskutovali, nadobudneme dojem, že to boli najmä „témy o peknom počasí“ bez skutočnej dôležitosti. Skutočne najdôležitejšie otázky – a v každom procese zostavovania vlády sem patrí aj tá, odkiaľ štát berie peniaze a čo z nich financuje – sme však dali bokom, pretože boli zložitejšie.

Nakoniec však rozhovory stroskotali práve pre toto: SPÖ požadovala daň z bohatstva pre milionárov ako nový zdroj príjmov, ÖVP a Neos zasa chceli znížiť výdavky na dôchodky. Tvrdili, že príliš vysoké dane pre ľudí s vysokými príjmami by ohrozili Rakúsko ako miesto podnikania. S FPÖ teraz ÖVP nemôže žiadať funkciu kancelária, môže však dosiahnuť presne to, čo SPÖ rozhodne odmietla: šetriť sa nebude na najbohatších, od ktorých ÖVP tradične dostáva peniaze na volebnú kampaň, ale na dôchodcoch. Z nich veľká časť aj tak volí SPÖ a pre ÖVP teda nie sú dôležití.

Zo slovenského pohľadu je na neúspechu pôvodných koaličných rokovaní medzi tromi protichodnými stranami FPÖ zaujímavé v neposlednom rade to, ako sa pri tom odhalil najmenší partner: liberálny Neos, podobne ako jeho slovenská partnerská strana PS, sa tradične považuje za stranu „ľudskosti“ s jasne proeurópskym programom, podporou menšín a v porovnaní s tvrdými liberálmi veľmi súcitným sociálnym porozumením. Na koaličných rokovaniach so sociálnymi demokratmi však dali jasne najavo, že ich chápanie blaha dôchodcov či poberateľov sociálnej pomoci by sa v prípade zavedenia dane pre bohatých rýchlo vytratilo. Pre Neos je trpká pilulka, že hoci sa takto zapredali, pre novú vládu už nie sú potrební.

A čo nás čaká teraz?

Budúca nová vláda bude musieť šetriť. To, mimochodom, spôsobili vlády posledných rokov, vedené samotnou ÖVP, zbytočným rozhadzovaním pre svoju klientelu. „Nech to stojí, čo to stojí,“ vyhlásil kancelár za ÖVP Sebastian Kurz, keď išlo o záchranu spoločností pred insolventnosťou v dôsledku pandémie a súvisiacich kríz. Jeho program financovania bol výhodný najmä pre podnikateľov, ktorí podporovali jeho predvolebnú kampaň. V krízovej situácii sa nehľadí na detaily, treba „pomôcť“ čo najrýchlejšie. Tak znela zásada.

Šetríme však teraz práve na tých, ktorí z toho vtedy mali najväčší úžitok? Jasné, že nie. „Program úspor“ vznikajúcej vlády FPÖ – ÖVP zatiaľ nie je známy do všetkých detailov. Čo už ale poznáme, sú zásady, ktoré boli zaslané do Bruselu, aby sa predišlo postupu pri nadmernom deficite. Ale najdôležitejšie kontúry už vidíme celkom jasne: „milionárska daň“ a ďalšie dane pre najbohatších ľudí, ktoré požaduje SPÖ, nebudú zavedené. Za to sa napríklad zastaví pravidelná valorizácia dôchodkov, takže dôchodcovia budú mať v najbližších rokoch pre infláciu menšie reálne príjmy ako doteraz. Štátne dotácie, najmä na ekologické opatrenia, ako je výmena vykurovacích systémov, t. j. prechod z vykurovacích systémov poškodzujúcich klímu na alternatívne vykurovacie systémy, ako sú tepelné čerpadlá alebo fotovoltika, sa radikálne znižujú. Rovnako ako dotácie na dopravu šetrnú ku klíme.

Očakávať však treba aj úspory v „administratíve“ v zmysle „štíhleho štátu“. Vlády to rady sľubujú, pretože na prvý pohľad to znie dobre pre každého, ak „byrokracia“ nezhltne priveľa peňazí daňových poplatníkov. V praxi to však na rakúskom príklade znamená aj dlhšie čakanie na rodinné prídavky, pretože úrady pre nedostatok personálu nedokážu vybaviť žiadosti. A čo radi vidia sponzori ÖVP a FPÖ: daňové úrady majú pre podobnú úsporu „administratívy“ tak málo zamestnancov a kapacít, že ledva stíhajú uživiť malých zeleninárov, kaderníkov či maličké jednoosobové firmy. Tie, keďže nemajú ani daňových poradcov, môžu do sýtosti šikanovať kontrolami. Ale neprehľadné korporátne siete sponzorov ÖVP, akými sú napr. oficiálne skrachovaný, no napriek tomu provokatívne bohatý realitný magnát René Benko; alebo motocyklový veľkopodnikateľ Stefan Pierer, ktorý ÖVP venoval obrovské dary na kampaň a sám sebe vyplatil tučné dividendy tesne predtým, ako jeho firma skrachovala, ale teraz nemá peniaze na výplatu svojich zamestnancov, sú pre daňové úrady príliš komplikované a nevyspytateľné.

Zamestnanci daňových úradov nie sú na kontrolu podvodných sietí hlúpi, no majú primálo personálnych a finančných kapacít. Predchádzajúca vláda ÖVP so Zelenými však už zadala lukratívnu zákazku medzinárodnej poradenskej firme EY na audit mikropodnikov. Pri tom sa našli „chyby“, ktoré viedli k vráteniu peňazí. Nedá sa však dokázať, ktorí drobní podnikatelia svoje korona dotácie vrátili preto, že boli skutočne nepoctiví, a koľkí tak urobili len preto, že nemali dosť peňazí na zaplatenie daňového poradcu, ktorý by im pomohol odpovedať na nesmierne zložité otázky čiastočne kladené len v angličtine (!). Trend „chyťte malých, pustite veľkých“ pravdepodobne posilní očakávaná nová vláda.

Prečo je to všetko tak, už bolo na tomto mieste vysvetlené. Z priestorových dôvodov preto nechcem opakovať, čo už bolo povedané. Odkazujem na svoj komentár z 1. októbra 2024, v ktorom vysvetľujem, ako rakúska FPÖ využíva hlasy znevýhodnených na zastupovanie záujmov bohatých, a k hodnotnému komentáru Joachima Beckera, ktorý 8. januára 2025 veľmi dobre vysvetľuje, ako Zväz priemyslu a Hospodárske združenie ako predstavitelia veľkých podnikateľov blízkych ÖVP ovplyvnili parlamentné voľby a rozhodnutie o koalícii.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #ÖVP #Sebastian Kurz #FPÖ #rakúske voľby #Herbert Kickl