Aj hrozby silou sú však aktom proti Charte OSN, článok 2, bod 4, ktorý hovorí: „Všetci členovia Organizácie Spojených národov sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj každého iného spôsobu nezlučiteľného s cieľmi OSN.“ V kampani dal Trump na známosť a vo svojom inauguračnom zopakoval hrozby, ktoré by mohli viesť k vojnám: k obchodnej a k iným.
Obchodná vojna a ako na ňu reagovať
Bývalý predseda Európskej komisie J. C. Juncker hovorieval, že vieme, čo by sme mali robiť, ale nevieme, ako by sme potom vyhrali voľby. Mnohí, žiaľ, ani nevedia, čo by robiť mali… Okrem toho snaženia politikov sú nielen obsahovo určené, ale i časovo ohraničené horizontom nových volieb. Inými slovami, ich rozmýšľanie je krátkodobé. To vysvetľuje, že sa politici znepokojujú iba prvou z nových Trumpových vojen: obchodnou vojnou, respektíve jeho vyjadreniami o tom, aké vysoké clá zavedie a na ktoré štáty či zoskupenia štátov ich uvalí. Netreba sa však až tak znepokojovať: rozsah protekcionistických opatrení nebude môcť presiahnuť isté medze. Ich dôsledky by totiž dopadli aj na USA. Vyvolali by rast inflácie, ktorý si Trump nemôže dovoliť. Okrem toho už dnes Fed uvažuje, že bude musieť znižovanie základnej úrokovej sadzby korigovať. To by mohlo oddialiť „zlatú dobu Ameriky“.
Hrozí, že nákaza z USA sa rozšíri i do iných častí Zeme a starosť o klímu poklesne na bod mrazu. Dôsledky môžu byť katastrofálne.
Okrem toho veľké ekonomiky, akou je čínska, majú možnosť, aby rast viac závislý od exportu nasmerovali na rast zavesený viac na domácej spotrebe. Pravdou je, že to nie je operácia, ktorá sa dá uskutočniť len tak. Vyžaduje štruktúrne zmeny v hospodárstve i v spoločnosti. To prvé sa v centrálne riadenej Číne, ktorej rast je asi jednou tretinou exportne podmienený, môže podariť ľahšie, to druhé – je veľkým otáznikom a vyžaduje čas. No ani najpriemyselnejší štát EÚ, ako sme svedkami, nebude môcť natrvalo budovať svoju prosperitu na Porsche, BMW, Volkswagene a podobne, na ktoré Trumpove clá mieria.
Nové Trumpove hrozby
Invázia Ruska na Ukrajinu a sankcie voči Rusku odstrihli EÚ od lacných energetických zdrojov. Zlomková cena energií v USA v porovnaní s cenami energií v EÚ je jednou z najdôležitejších zbraní v zápase o väčšiu konkurencieschopnosť. Trump v kampani stavil na heslo „dole s cenami energií“: už v prvom roku vládnutia ich chce znížiť o 50 %. Deklarácia o energetickej núdzi, ktorú Trump podpísal v prvý deň svojho úradovania, je východiskom na naplnenie tohto zámeru. USA patria medzi štáty s najväčšími prírodnými zdrojmi energií a jediné, čo treba, je vyhľadať ich. Treba preto „drill, baby, drill“ (vŕtať, baby, vŕtať), velí Trump. Zvýšená ponuka energií by mohla ďalej znížiť ich cenu a urobiť Ameriku ešte „väčšou“.
Prosperite EÚ, respektíve mnohým jej štátom, desiatky rokov pomáhal lacný ruský plyn a ropa. Po februári 2022 však už všetko začalo byť inak. Zastavenie výroby elektrickej energie z jadra počas vlád Angely Merkelovej bolo možno unáhlené, no Nemecko malo pripravenú prechodnú alternatívu zavesenú na lacnom ruskom plyne. Táto alternatíva sa zrútila a Nemecko upadlo do recesie.
Únia prestala byť závislá od jedného zdroja energií. Dovoz energií do EÚ je dnes diverzifikovanejší, ale násobne drahší. Narástol v ňom dovoz LNG z USA na 46 % celkového LNG importu do únie. Podľa Trumpa však musí rásť ďalej. „Európskej únii som povedal, že musí vyrovnať svoj obrovský deficit s USA prostredníctvom rozsiahleho nákupu našej ropy a plynu. V opačnom prípade ju čakajú len clá,“ odkázal Trump na sociálnej platforme Truth. Touto hrozbou sa európski politici chtiac-nechtiac musia zaoberať. Otázkou však nie je iba hrozba ciel, ale aj hrozba novej závislosti od dovozu energií a opäť z jedného zdroja. Treba sa jej zbaviť, aj keď sa to nedá z večera do rána.
Politikmi najmenej diskutovanou hrozbou, našich nevynímajúc, je Trumpov klimatický skepticizmus. Buď s ním v tejto veci súhlasia, alebo ich to nezaujíma, lebo dôsledky presahujú hranicu ich zvoliteľnosti. Aspoň si to myslia. Trump klimatické zmeny pokladá za hoax. Tvrdí, že všetky obmedzenia na znižovanie emisií zavedené za čias Bidena znevýhodňujú konkurencieschopnosť USA. Hodlá ich zrušiť. Okamžite, zastrája sa. Okrem toho oznámil, že USA opakovane odstupujú od Parížskej zmluvy.
Podľa Euronews v roku 2023 asi 64 % produkcie ropy sa v USA získava frakovaním a podľa iných zdrojov v prípade plynu je to až 79 %. Vie sa, že frakovanie je najnebezpečnejším spôsobom získavania fosílnych palív nielen z hľadiska poškodzovania lokálneho životného prostredia, ale dominantne z hľadiska akcelerácie klimatických zmien. Odpoveď Trumpa je „frack, frack, frack“. Hrozí, že nákaza z USA sa rozšíri i do iných častí Zeme a starosť o klímu poklesne na bod mrazu. Dôsledky môžu byť katastrofálne.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.