Nedávno nastúpil na čelo Spojených štátov staronový prezident Donald Trump. Jeho inauguračný prejav bol plný siláckych výrokov o nacionalizme, rozširovaní územia a plný doktrín uprednostňujúcich domácu politiku pred zahraničnou. A hoci mnohé z týchto tém sa nás priamo netýkajú, jedna predsa len veľmi intenzívne – je ňou jeho snaha podkopať celosvetové záväzky v boji s klimatickou krízou a vyhovieť uhoľným a plynovým miliardárom. Práve tí na kolapse ekosystémov, od ktorých je ľudstvo bytostne závislé, ďalej veselo zarábajú.
Trump zaradil spiatočku
Trumpov prejav bol ako zapáchajúci závan minulosti, keď boli ekonomické záujmy neskrývane uprednostňované pred zdravím planéty. Jedným z jeho prvých výrokov bolo vyhlásenie energetickej núdze. USA majú veľké zásoby ropy a plynu a chcú ich predávať celému svetu. “Drill, baby, drill,” hovorí. (Ťaž, zlatko, ťaž.) O deň nato Trump podpísal nariadenie, ktorým rozhodol, že USA odstupujú od Parížskej klimatickej dohody.
Trump hovorí, že chce „Ameriku na prvom mieste,“ pričom ignoruje fakt, že klimatická zmena nepozná hranice. Politika popierania zmeny klímy neochráni žiadnu krajinu pred následkami extrémnych výkyvov počasia spôsobenými či zhoršenými zmenou klímy, akými sú lesné požiare alebo hurikány v USA či povodne, dlhodobé suchá, horúčavy či dokonca tornáda u nás. Globálne výzvy nezmiznú tým, že pred nimi Trump zavrie oči.
Ak by čo i len 10 % elektriny vyrobenej z vetra šlo do energetického spoločenstva a vlastnili by ju miestni, znamenalo by to viac peňazí v obci na škôlky, ihriská či kultúrny život. Za to treba zabojovať.
Je jasné, že Trump a jeho kumpáni budú ignorovať najnovšie vedecké poznatky o klíme a u seba doma presadzovať agendu podporujúcu fosílne palivá na úkor budúcich generácií a spoluobčanov, ktorí v oblastiach, kde sa ťaží, bývajú. To bude mať katastrofálne dôsledky pre klímu v čase, keď každá desatina stupňa oteplenia je nesmierne dôležitá. Lenže pokroku v oblasti znižovania emisií na globálnej úrovni nezabránia.
V Európe podiel solárnej energie stále prudko rastie a po prvý raz predbehla množstvo elektriny, ktorú vyrobíme z uhlia. Obnoviteľné zdroje v súčasnosti produkujú takmer polovicu elektriny v Európe, podiel znečisťujúcich fosílnych palív klesol na svoje historické minimum. Parížsku dohodu nikto okrem USA neopúšťa, obnoviteľné zdroje pomaly ekonomicky vytláčajú uhlie a plyn, a krajiny, ktoré spiatočnícky stavia na ťažbu ropy a zemného plynu, zostanú pozadu.
Jedinečná šanca pre Slovensko
Zelená modernizácia predstavuje navyše neuveriteľnú príležitosť, ako opraviť súčasný systém a vrátiť peniaze a moc späť do rúk bežných ľudí. Zoberme si ako príklad energetiku: nepotrebujeme sa spoliehať na mocnosti, ktoré využívajú uhlie, ropu a plyn ako geopolitickú zbraň a takmer každý druhý rok nám hrozia zastavením dodávok. Nemusíme čakať, či vláda odobrí stámilióny zo spoločných peňazí na dotovanie vysokých cien elektriny.
Obnoviteľné zdroje poskytujú príležitosť, ako sa stať pánom vlastnej energie: človek si na vlastnej streche osadí fotovoltické panely, do domu namontuje tepelné čerpadlo a energiu, ktorú vyrobí a nespotrebuje, môže v rámci energetického spoločenstva zdieľať so svojím susedom či starými rodičmi. A nemusíme sa ani odstrihnúť od siete či dodávky tepla.
Aj zníženie našej závislosti od fosílnych palív spôsobí, že sa nebudeme musieť báť – ani zavretých kohútikov, ani energetickej krízy a aspoň o čosi menej tej klimatickej. O čo sa však ako spoločnosť budeme musieť postarať, je, aby sa výhody obnoviteľných zdrojov dostali aj k tým najchudobnejším a najzraniteľnejším z nás, čo sa zatiaľ nedarí. Z prostriedkov projektu Zelená solidarita, ktorý je na to určený, sa pre zle nastavené podmienky vyčerpalo dosiaľ nula eur.
Zelené technológie navyše predstavujú príležitosť pre inovácie, rozvoj regiónov a nové pracovné miesta. Slovensko je ôsmym najväčším exportérom tepelných čerpadiel na svete – zariadení, ktoré účinne vyrábajú teplo aj horúcu vodu, vďaka čomu môžu v budúcnosti nahradiť plyn vo vykurovaní. Naša vláda by sa namiesto umelého dotovania uhlia a plynu mala sústrediť radšej na to, aby sa tieto moderné zelené technológie mohli dostať do každého domu.
To isté platí pre vietor, ktorý je dnes druhý najvyužívanejší vo výrobe elektriny v Európe. Ak to za hranicami funguje, prečo to nejde u nás? Ak by čo i len 10 % elektriny vyrobenej z vetra šlo do energetického spoločenstva a vlastnili by ju miestni, znamenalo by to viac peňazí v obci na škôlky, ihriská či kultúrny život. Za to treba zabojovať.
Áno, svet potrebuje lídrov, ktorí budú vnímať environmentálnu krízu ako príležitosť zmeniť systém, ktorý nefunguje. Trump medzi nich určite nepatrí. Ak sme si mysleli, že nás niekto zachráni a klimatickú krízu vyrieši za nás, tak sme sa mýlili. Dobrou správou je, že sa môžeme zachrániť sami. Ak chceme zabezpečiť budúcnosť našej planéty, musíme Trumpovo heslo „Make America Great Again“ zmeniť na naše: „Make Earth Sustainable Again“. Svoju ropu a plyn si nechajte, pán Trump!
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.