Medzi všetkými, formou aj obsahom veľmi podobnými otvorenými listami, si však dva vyžadujú viac pozornosti: Spúšťajúca výzva profesorov Hašta a Heretika (a na ňu nadväzujúca výzva vedenia profesionálnej, teda zo zákona vytvorenej komory psychológov) a Otvorený list akademickej obce vláde SR.
Oba dokumenty spája úsilie vystupovať vo verejnom priestore a v politickom zápase v mene abstraktnej skupiny vysokokvalifikovaných odborníkov. Na ich výzvach je zaujímavých viacero vecí. Vyhlásenie síce uvádzajú ako vyhlásenie občanov, no zároveň si pripisujú názov svojej akademickej disciplíny a dokonca aj inštitúciu, v ktorej pôsobia. Pri pohľade na pracoviská, ktoré si uvádzajú, to občas pôsobí, že ide o listy pracovných kolektívov. Problémom je, že kým autori a signatári využívajú, že sú zároveň občania aj odborníci, tak obsah pôsobí, akoby neboli ani občania, ani odborníci.
Viac ako občania
Z hľadiska občianskych a politických práv môže vzniknúť otázka, prečo má niekto potrebu sa pri svojich občianskych vyjadreniach zastrešovať vedeckou disciplínou a dokonca aj pôsobením v konkrétnych inštitúciách. Je pravdepodobné, že mnohí signatári nad tým takto neuvažovali. Podpísali niečo, s čím ako občania súhlasia. Autori pamfletov však s veľkou pravdepodobnosťou vedeli, prečo sa zastrešujú profesionalitou. Vytvorili preto formuláre, kde sa vpisovalo aj pracovisko. Išlo o zvýšenie váhy hlasu signatárov, ktorými nemajú byť len takí ledajakí občania a voliči. Spojením občianskeho princípu a profesionality vzniká predstava, že signatári sú niečo viac ako len občania.
Hlasy odborníkov boli hlasom podobným politickým názorom len jednej časti verejnosti. Stali sa hlasom, ktorý morálne a dokonca aj zdravotne posúdil, no najmä odsúdil ľudí, ktorí majú odlišný prístup a pohľad na to, ako spravovať veci verejné na Slovensku.
Duch pamfletov naznačuje, že signatári sú tí, ktorí vedia viac. Všetkým nám povedia, ako sa veci naozaj majú. A tak nám v politickom živote v zápase o charakter politiky a smerovania krajiny vznikli, hoci nie prvýkrát, dva druhy občanov. Tí, ktorí sú len občania, a potom tí, ktorí sú múdrejší, kompetentnejší a dôležitejší občania. Nie náhodou už dlhšie niektoré politické strany a prúdy zvyšujú svoju legitimitu heslami, že sú stranami odborníkov; treba voliť expertov, nie politikov. Úzka akademická alebo profesionálna špecializácia má byť údajne garanciou lepšieho spravovania krajiny.
Viac ako odborníci
Druhým, profesionálne veľmi nepoctivým znakom týchto výziev je účelové posúvanie významu slov. Jednotlivci – členovia rôznych akademických obcí, vystupujú, akoby práve títo signatári reprezentovali pomyselnú jednotnú akademickú alebo profesionálnu obec. Tak ako sú bežnými občanmi Slovenskej republiky, rovnako sú predsa len bežnými, nevolenými členmi akademických obcí, bez práva vystupovať ako hlas skupiny. Väčšina uvedených výziev takto nepoctivo povýšila hlasy jednotlivcov (hoci mnohých) na hlas zástupcov celých profesijných skupín. Alebo dokonca celej akademickej obce.
Už nie sú len viac ako občania, takto sú aj viac ako bežní profesionáli. Stali sa hlasom svojich disciplín. Práve na tento problém len pár dní nato síce opatrne, ale presne upozornili volení zástupcovia, teda reprezentanti akademickej obce Univerzity Komenského vo svojom stanovisku členom akademickej obce: „Na akademickej pôde je každý povinný rešpektovať názory druhých. Vzhľadom na apolitickosť akademickej pôdy obraciame sa na členov akademickej obce, aby svoje legitímne politické názory nespájali s akademickou pôdou, a aby mali pochopenie pre názorového oponenta. Vecnosťou, argumentáciou, úctou a rešpektom k sebe navzájom chceme prispieť k naozaj slušnému, pokojnému a prosperujúcemu Slovensku.“
Chýbajúca akademickosť
Výzva predstaviteľov Univerzity Komenského síce upozorňuje na problém politizácie akademickej pôdy, obišla však iný, v istom ohľade zásadnejší problém. Spojovacím článkom oboch výziev odborníkov je ich obsah. Na jednej strane ide o slová naznačujúce profesionalitu signatárov, na strane druhej tieto stanoviská operujú s heslami a výrokmi, ktoré nemajú s ich profesiou vôbec žiadnu spojitosť. Vo väčšine prípadov ide len o hodnotové stanoviská, geopolitické názory, prípadne o čistú demagógiu. Ak by si mnohí s odstupom prečítali, čo podpísali, videli by, že tvrdenia vo výzvach nemajú žiadnu oporu vo výskumoch, ako to tvrdia. Vytvárajú veľmi zjednodušené a falošné korelácie a kauzality, niektoré doslovne lživé.
S týmto sa môže vynárať otázka, prečo akademici a iní aktivisti špecializujúci sa na odhaľovanie demagogických tvrdení v politike či bojovníci proti konšpiráciám teraz cudne mlčia. Jednou z odpovedí môže byť, že viacerí pamflety podpísali. Podpísaných akademikov nectí, že svoje profesionálne renomé a zároveň povesť svojich pracovísk spojili s dokumentmi, ktoré by v prípade, že by ich vytvoril a aktívne šíril niekto iný, sami označili za konšpirácie a politickú agitáciu.
Obsah oboch výziev naznačuje aj to, že autori a signatári nerešpektovali jeden z dôležitých princípov akademického života. Žiaden vedec, ak chce byť zodpovedný voči svojej profesii, nemôže vystupovať ako odborník v oblastiach, ktorými sa profesionálne nezaoberá. Druhým princípom akademického života je pokora vo vyjadrovaní. Teda zdôrazňovanie neúplnosti, relatívnosti svojho poznania a vyhýbanie sa tvrdeniam, ktoré sa prezentujú ako definitívna pravda. Akademický život a profesionalita znamenajú zvýšenú nutnosť sebaobmedzovania vo vyjadrovaní a v konštruovaní záverov. Obzvlášť dôležité je to v spoločenských a humanitných vedách, lebo tie sú odkázané na dôveru širšej verejnosti.
Hasenie benzínom
Neprehliadnuteľným problémom listov je deklarovaná výzva na upokojovanie situácie. Na tom by nebolo nič problematické, ak by listy neboli zverejňované v čase silných verejných emócií, ak by neboli obsahom jednoznačne jednostranné v aktuálnom zápase vládnej koalície a opozície. Súčasťou profesionality je okrem iného aj schopnosť vnímať kontexty, v ktorých je hlas vedcov a akademikov umiestnený. Tam sa spája profesionálna a politická stránka oboch otvorených výziev. Obsahom ide o hodnotové a ideologicky vyhranené stanoviská, zverejnené v čase politickej krízy.
Otázkou na záver je, ako napraviť škody v oslabovaní dôvery zo strany širšej verejnosti vo vedu a profesionalitu členov akademickej obce. Hlasy odborníkov boli hlasom podobným politickým názorom len jednej časti verejnosti. Stali sa hlasom, ktorý morálne a dokonca aj zdravotne posúdil, no najmä odsúdil ľudí, ktorí majú odlišný prístup a pohľad na to, ako spravovať veci verejné na Slovensku.