Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta mohlo a ešte môže byť výzvou, aby sa EÚ spamätala, ale zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. Smutný trend v EÚ priklincujú očakávané výsledky spolkových volieb v Nemecku.
Kompas konkurencieschopnosti, ktorý má únii priniesť svetové prvenstvo
Ku koncu januára predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila Kompas konkurencieschopnosti, ktorý má byť strategickým dokumentom predurčujúcim mandát Európskej komisie na nové päťročné obdobie. Jeho prvý kľúčový zámer je „uzavrieť inovačnú medzeru“ v umelej inteligencii a v iných progresívnych technológiách a, samozrejme, podporiť európske startupy, ktoré žalostne zaostávajú za americkými.
Už v decembri minulého roka komisia schválila vznik fondu v objeme 1,5 miliardy eur, zameraného na modernizáciu a vznik siedmich tovární na rozvoj umelej inteligencie (AI), vďaka ktorým koncom tejto dekády sa Európa stane „kontinentom umelej inteligencie“. Kompas sľubuje nové iniciatívy ako „AI Gigafactories“ atď. No porovnanie 1,5 miliardy eur so zámerom Donalda Trumpa investovať do rozvoja AI v USA 500 miliárd dolárov sotva indikuje, že EÚ koncom dekády dosiahne svetové prvenstvo v AI. Napokon aj USA budú mať ťažkosti dať dohromady predpokladaný balík. Jeho spochybňovanie Elonom Muskom vyvolalo prvý konflikt medzi ním a prezidentom Trumpom.
Porovnanie 1,5 miliardy eur so zámerom Trumpa investovať do rozvoja AI v USA 500 miliárd dolárov sotva indikuje, že EÚ koncom dekády dosiahne svetové prvenstvo v AI.
Kompas sa ešte stále hlási k dekarbonizácii, ale prístup k nej má byť podriadený konkurencieschopnosti. Čo to konkrétne znamená, si už čiastočne vieme domyslieť z doterajších vyjadrení politikov Európskej ľudovej strany, respektíve frakcie EPP v Európskom parlamente.
Konkrétnejšie sa k tomu vyjadrili hlavy niektorých pravicových strán v EÚ (napríklad asi budúci nemecký kancelár Friedrich Merz a ďalší) v spoločnom dokumente žiadajúcom skončiť so „zničujúcimi“ reguláciami a vôbec skončiť s politikami Green Dealu. Za jeden z najväčších problémov považujú dve smernice o udržateľnosti podnikov, ktoré podľa nich predstavujú „zničujúcu záťaž,“ napriek tomu, že pri ich schvaľovaní sa urobili ústupky, aby takou záťažou neboli. A predovšetkým napriek tomu, že ich zámerom je presadzovať hodnoty, ku ktorým sa EÚ aspoň formálne hlási: k ochrane udržateľného rozvoja.
Neklamme sami seba
Keď pred niečím zatvárame oči, neznamená to, že to niečo sa stratí. V Kompase sa komisia tvári, že sa jej podarí mobilizovať prostriedky na vymazanie inovačnej medzery vo všeobecnosti, na podporu rozvoja AI, na záchranu európskeho priemyslu, na zvýšenie európskej bezpečnosti a pod. Zatvára oči pred obmedzeniami, ktoré tomu zabránia. Sú medzi nimi náklady na pomoc Ukrajine vo vojne a po vojne na jej rekonštrukciu, dôsledky obchodnej vojny, ktorú chce vypovedať Trump, ale i neochota súkromného sektora, na ktorý sa EK spolieha, že bude spolufinancovať európske projekty.
Nezodpovedanou otázkou, ktorú postavil Enrico Letta v riporte z apríla minulého roka pod názvom „Oveľa viac ako trh“, je, ako využiť európske úspory doma a ako zabrániť, aby každoročne okolo 300 miliárd eur z nich neodchádzalo do USA na podporu americkej ekonomiky. Je to viac ako obchodný deficit USA s EÚ. Mimochodom, Maroš Šefčovič by pri vyjednávaní s Trumpom o clách na to nemal zabudnúť.
Kde by mala a mohla EÚ urobiť najväčší pokrok a v pomerne kratšom čase, je znižovanie cien energií. Problémom nie je, ako sa nazdáva EPP, pevne stanovený cieľ na podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Problémom je, že najdôležitejší faktor nižšej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v porovnaní s americkým je vysoká cena energií – trikrát vyššia cena elektrickej energie a päťkrát väčšia cena plynu.
V Spoločnom vyhlásení Stredoeurópskej iniciatívy (CEEI) o priemyselnej politike pre udržateľnú a konkurencieschopnú Európu zamestnávatelia vyzývajú EK „aby prijala opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa nákladové výhody výroby obnoviteľnej a nízkouhlíkovej elektriny preniesli na energeticky náročné odvetvia a podniky.“ Cieľom rozširovania produkcie energií z obnoviteľných zdrojov je však dosiahnuť, aby nízke ceny čistých energií začali platiť pre všetkých.
Na tohtoročnom Davose predsedníčka EK síce povedala, že čistá energia, t.j. energia z obnoviteľných zdrojov, je odpoveďou, pretože je lacná, vytvára pracovné miesta doma a posilňuje našu energetickú nezávislosť. Lenže rozvoj energetiky odkázala na investície do čistých energetických technológií budúcej generácie, akými je jadrová fúzia, efektívna energetická infraštruktúra a pod. Na to, že treba získavať energiu z obnoviteľných zdrojov hneď, že treba podporovať prístup k OZE propagovaný napríklad bývalým komisárom pre energetickú úniu Šefčovičom, známym ako „prosumer“ (aktívny odberateľ), ktorý je rýchlo realizovateľný, zvyšuje lokálnu energetickú bezpečnosť a je finančne neporovnateľne lacnejší, sa už v EK asi zabudlo.
Dúfajme, že to tak nebude v Akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu a že plán zohľadní všetky možnosti, ako podporiť tento faktor konkurencieschopnosti EÚ.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.