Hovorí sa o návšteve Bratislavy zo strany Donalda Trumpa a potvrdená je februárová návšteva generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Ficovu diplomaciu dekorujú tvrdé slovné výmeny s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Lenže začali sa diať rôzne veci. V decembri sa objavili informácie o plánovaných diverzných akciách voči kritickej infraštruktúre na Slovensku. Nasledovalo vyhostenie podozrivých osôb a strážna vojenská operácia slovenskej armády na našom území. Krátko na to Slovensko zaznamenalo najväčší kybernetický útok vo svojich dejinách, onedlho nasledovaný ďalším, menším útokom. SIS medzitým prišla so správou o údajných prípravách na štátny prevrat. Voči vláde sa zdvihla vlna protestov…
Vláda deklaruje riziko štátneho prevratu. Vzhľadom na utajovanie informácií nie je jasné, nakoľko je toto riziko reálne a či naozaj súvisí s protivládnymi protestmi. Možno však predpokladať, že Ficove „svetové“ aktivity v kombinácii s napätou situáciou v štáte priam lákajú rôznych aktérov, aby Slovensku „podkúrili“, alebo si aspoň vyskúšali svoje zručnosti v oblasti rozvratu.
Branná architektúra štátu by mala dosahovať vysokú úroveň. Inak je takýto politik v pozícii účastníka rytierskeho turnaja bez brnenia, štítu a koňa. Slovenský premiér sa na rytiersky turnaj najvyššej ligy vybral len v teplákoch.
Fico sa pri presadzovaní svojho pohľadu na riešenie záujmov Slovenska dotkol zásadných geopolitických otázok. Riešil ich s veľmi vplyvnými ľuďmi a pohneval si iných veľmi vplyvných ľudí. Vysokú hru môže hrať aj premiér malého štátu, no mal by si uvedomiť, čo musí mať „za chrbtom“, ak sa do nej chce pustiť. Mal by mať za sebou fungujúci štát a občiansku spoločnosť, odolný politický systém. Branná architektúra štátu i spoločnosti by mala zvlášť v dnešnej dobe dosahovať vysokú úroveň. Inak je takýto politik v pozícii účastníka rytierskeho turnaja bez brnenia, štítu a koňa.
Slovenský premiér sa na rytiersky turnaj najvyššej ligy vybral len v teplákoch. Zabezpečenie nášho štátu ilustruje aj chabá úroveň kybernetickej bezpečnosti, ako sme to videli pri útoku na kataster nehnuteľností. Podobne je to s našou legislatívou. Hoci napríklad práve nehnuteľnosti majú veľký bezpečnostný význam, deravé zákony uľahčujú machinácie s nimi. Technológie podvodov pokročili míľovými krokmi, no naši politici zatiaľ nedospeli ani k tomu, aby zrušili možnosť odcudziť nehnuteľnosť bez úradného zaknihovania podpisu jej vlastníka; alebo k tomu, aby zrušili časovo neobmedzené lehoty pre platnosť zmlúv či plných mocí, ktoré zjednodušujú podvodníkom ich „prácu“.
Osobitnú pozornosť si vyžaduje moderný systém prípravy občanov na prežitie vojny a obranu vlasti. Nič také na Slovensku v podstate neexistuje. Máme branný zákon, ale nie branný systém. Takáto situácia môže lákať k útoku na štát.
Premiér hovorí o politickom zneužívaní protestujúcich ľudí. V minulosti sa oživila i téma možného branného zneužitia občanov v súvislosti s činnosťou rôznych pofidérnych pseudobranných skupín, prehnane označených za „polovojenské“. V mediálnej kauze okolo nich došlo ku kompromitácii solídnej občianskej brannej činnosti, ktorá má u nás hlbokú, demokratickú tradíciu a opodstatnenie. Pritom práve branne kompetentný občan je ťažšie branne zneužiteľný ako branný analfabet. Rozvinutá občianska branná kultúra bráni aj tomu, aby sa prípadné politické nepokoje preliali do ozbrojenej formy.
Vláda však namiesto toho, aby sa usilovala obrodiť brannú kultúru spoločnosti, problém obrany redukovala na drahé zbrojné nákupy. Pre politikov je možno vzrušujúce hrať vysokú hru, nemali by však zabúdať aj na iné, pre našu spoločnosť dôležité veci.