Mario Draghi, bývalý prezident Európskej centrálnej banky a taliansky premiér, vo svojej minuloročnej často diskutovanej správe o európskej konkurencieschopnosti lamentoval nad rastúcou priepasťou medzi EÚ a USA v ekonomickej výkonnosti a globálnom vplyve. Riešenie týchto nedostatkov nebude ľahké, najmä keď sa zdá, že prezident USA Donald Trump zrejme spochybní základné princípy politiky EÚ.
Klamlivý étos „hodnôt“
Ale možno najzásadnejšie riziko pre budúcnosť Európy si môže spôsobiť sama. Od vytvorenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele až po zavedenie eura európska integrácia – a stabilita a prosperita, ktorú podporuje – vždy závisela od pragmatického, postupného a projektovo orientovaného prístupu. Na prelome storočí sa však niečo zmenilo: Európa sa začala definovať svojimi „hodnotami“, nie konkrétnymi ukazovateľmi, akými sú ekonomická výkonnosť, technologický pokrok a geopolitický vplyv.
Obmedzený prístup založený na „hodnotách“ môže okrem toho produkovať politiky, ktoré nezohľadňujú bezprostredné potreby ľudí alebo sú s nimi aktívne v rozpore. To vedie k odcudzeniu a odporu.
Zdá sa, že európska tvorba politiky je dnes úplne ľahostajná k hospodárskemu rastu, inováciám a spolupráci. Niekedy dokonca nepriateľská. Technická regulácia je príkladom. Namiesto toho, aby lídri EÚ so svojimi demokratickými partnermi nachádzali spoločnú reč – administratíva bývalého prezidenta USA Joea Bidena bola nepochybne ochotná začleniť veľké technológie – ale EÚ uviazla vo svojich vnútorných rozdieloch a nakoniec sa rozhodla kráčať sama. Vynaložila obrovské množstvo politickej energie na rozsiahle smernice, ako je zákon o digitálnych službách a zákon o digitálnych trhoch. Ale tie sú otvorené výzvam iných vlád. A keďže technologickí lídri úzko spolupracujú s Trumpom na formovaní globálnej politickej agendy, ich regulácia bude len zložitejšia.
Problém s tým, že politiku diktujú princípy na vysokej úrovni, je ten, že výsledky sú často oddelené od ekonomickej, technologickej a sociálnej reality. V skutočnosti sa technické predpisy EÚ zvyčajne navrhujú a implementujú skôr, než sa príslušná technológia alebo odvetvie úplne rozvinú. Často vtedy, keď v cieľovej oblasti ani nepôsobia žiadne európske firmy. Takže aj keď Európa vedie vo svete pri stanovovaní noriem pre digitálnu ekonomiku, hrá len vedľajšiu úlohu vo vývoji a výrobe súvisiacich technológií. Všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov sa všeobecne považuje za vzor, ale blok má oveľa menej veľkých dátových centier ako USA. Podobne, hoci má EÚ najpokročilejší regulačný režim na svete pre umelú inteligenciu, na svojom území nemá takmer žiadne firmy z tejto oblasti.
Hodnotová politika odtrhnutá od reality
Obmedzený prístup založený na „hodnotách“ môže okrem toho produkovať politiky, ktoré nezohľadňujú bezprostredné potreby ľudí alebo sú s nimi aktívne v rozpore. To vedie k odcudzeniu a odporu. Azda najvýraznejším príkladom je energetický prechod. Emisie EÚ na jednotku HDP sú najnižšie na svete, pričom za posledné desaťročie klesli najviac. EÚ si stanovila najambicióznejšie ciele v oblasti znižovania emisií na svete, a pravdepodobne bude jedinou ekonomikou, ktorá zavedie významnú uhlíkovú daň. Európa má však aj jedny z najvyšších cien energie – výrazne vyššie ako v USA. Takmer štvrtinu rozdielu v porovnaní s USA tvoria dane a uhlíkové náklady EÚ. Niet divu, že vysoké ceny energií podnietili štrajky a protesty v niekoľkých krajinách EÚ, pričom populistickým stranám dali silný protestný hlas.
Problém s tým, že politiku diktujú princípy na vysokej úrovni, je ten, že výsledky sú často oddelené od ekonomickej, technologickej a sociálnej reality. V skutočnosti sa technické predpisy EÚ zvyčajne navrhujú a implementujú skôr, než sa príslušná technológia alebo odvetvie úplne rozvinú. Často vtedy, keď v cieľovej oblasti ani nepôsobia žiadne európske firmy.
Hodnotový prístup EÚ môže oslabiť jej celkový globálny vplyv. Európski lídri vo všeobecnosti predpokladajú, že veľkosť trhu Európy jej zabezpečuje značný vplyv na ostatné krajiny. Veľkosť trhu sa však automaticky nepremieta do trhovej sily. Ako môže Európa očakávať, že bude hrať vedúcu úlohu pri definovaní globálnych noriem pre špičkové technológie, ktoré sama nevyrába? Ak by sa Čína a USA dohodli na tom, ako (alebo ako nie) regulovať AI, čo by s tým mohla Európa urobiť? Nanajvýš by mohla „chrániť“ svojich spotrebiteľov za cenu ich izolácie. Apple už odložil spustenie nových funkcií poháňaných AI v Európe kvôli pravidlám hospodárskej súťaže EÚ.
Nanucovanie hodnôt už nefunguje
Dokonca aj tam, kde jej veľkosť trhu dáva významný vplyv, by si EÚ mala dvakrát rozmyslieť, kým využije svoj vplyv na vnucovanie svojich hodnôt iným. Opatrenia ako mechanizmus úpravy hraníc uhlíka (CBAM) podnecujú nevôľu medzi rozvojovými a rozvíjajúcimi sa ekonomikami, ktoré sú nútené znášať vysoké náklady, aby si udržali prístup na trh EÚ. V čoraz viac fragmentovanom a neusporiadanom svete hrozí, že izolovaná Európa sa stane cieľom nielen Trumpových USA, ale aj ambicióznych a agresívnych rozvíjajúcich sa mocností, ako je Čína.
Aby Európa zvládla výzvy, ktoré ju čakajú, musí sa vrátiť ku svojim koreňom a presadzovať pragmatické politiky spoločných záujmov. Napríklad tak, ako v 50. rokoch minulého storočia integrovala svoj uhoľný a oceliarsky priemysel do jednotného trhu, mala by už dnes integrovať svoje technologické sektory a spojiť svoje digitálne zdroje. Okrem toho treba zrevidovať a zreformovať európsku digitálnu a environmentálnu legislatívu – nielen zefektívniť – tak, aby bola v súlade s efektívnosťou, dynamikou a so spravodlivosťou. Opatrenia ako CBAM by sa mali odložiť až do dialógu s rozvojovými ekonomikami.
Na podporu rozvoja high-tech odvetví a posilnenie výrobnej základne EÚ by sa medzitým tvorcovia politík mali viac spoliehať na nezávislých aktérov, oddelených od regulačného a politického aparátu. Inštitúcie ako Európska centrálna banka a spoločnosti ako Airbus prispeli k prosperite a vplyvu Európy viac ako ktorákoľvek smernica. Nič z toho neznamená, že by sa Európa mala vzdať svojej úlohy globálneho tvorcu noriem. Práve naopak. Prijať praktický prístup založený na realite súčasného sveta je prepotrebný na to, aby mohla Európa túto úlohu plniť efektívnejšie.