Celkom zblízka som sledoval pravidelné stretnutia iniciatívy Veda pomáha (organizoval ju kolega z fakulty, matematik Richard Kollár), kde sa stretávali odborníci z veľmi širokého spektra (od virológov, hygienikov, lekárov až po ekonómov) a snažili sa v rámci brainstormingu využívať svoju expertízu a nezištne pomáhať. A, samozrejme, čítal som (či pri behu počúval) knihy venované pandémiám. Aj tam som našiel veľa podobného.
Na jednej strane boli ľudia, ktorí sa usilovali pomáhať v rámci vtedajšieho – pokojne môžeme použiť slovo vedeckého – poznania, proti ktorým stáli šarlatáni, demagógovia, fanatici a pod., neváhajúci štvať davy proti nim. Infekčný charakter sa síce rozpoznal už v stredoveku minimálne v tom zmysle, že izolácia obmedzuje šírenie choroby, no to nebránilo v pohonoch na ľudí, čo ju presadzovali. K lynčovaniu už bol len krok.
Jednou z najlepších bola kniha venovaná španielskej chrípke (mimochodom, o jej pôvode sa stále vedú diskusie). Hneď v úvode ma upútala informácia, že kníh venovaných prvej svetovej vojne je dvakrát viac, hoci počtom mŕtvych sú obe tragédie porovnateľné (počet obetí štyroch vĺn chrípky sa odhaduje medzi 17 až 100 miliónmi). Ak po celom Slovensku máme pamätníky obetiam vojny s pomaly sa odlupujúcimi portrétmi miestnych mužov, tak po obetiach pandémie akoby sa zľahla zem. A to umierali priamo pred očami iných, nielen v podobe úradnej správy z frontu.
Kto si už uvedomí, že Československo vzniklo počas druhej a najničivejšej vlny chrípky? Zvlášť ma zaujímalo, aké stopy zanechala v spoločnosti. Napríklad zmenila pohľad na potrebu organizovania všeobecnej zdravotnej starostlivosti. Ak vojna inšpirovala vznik množstva umeleckých diel, tých „chrípkových“ bolo veľmi málo. Asi aj to je súčasť zabúdania a vytesňovania. Po všetkých tých informáciách som mal pocit, že v hrubých rysoch mám predstavu, čo sa po odznení pandémie bude diať. Nečakal som však také zvlčenie, nielen u nás. Kdeže vytesňovanie.
Aj za vzostupom extrémnej pravice cítim pandemickú stopu. Strašná choroba. Tu internety „pomáhali“. „Popierači“, „zľahčovači“, „čipovači“, militantní antivaxeri a pandemickí konšpirátori so zaručenými, no nikdy nenaplnenými predpoveďami si našli politickú reprezentáciu alebo sú rovno jej súčasťou. Dostávajú sa na rôzne vplyvné miesta v spoločnosti. Dokonca i v SNG sa v rámci nástupu dobre platených Šimkovičovej „odborníkov“ ocitol predajca antivaxerských tričiek (zdá sa, že to je jeho jediné spojivo s umením).
Na druhej strane sa Tomáš Szalay ocitol pred vyšetrovateľmi za to, že organizoval očkovanie na Národnom futbalovom štadióne. Na vlastnej koži viem, že veľmi dobre. Máme covidového splnomocnenca, čo si kúpil mikroskop a skúma. Politici Smeru, už blízkeho extrémnej pravici, sa u generálneho prokurátora vehementne dožadujú urýchleného vyšetrovania pandémie. Nie som si istý, nakoľko im ide o komplexný obraz. Iste, niekto asi na celom riadne zarobil. Niekto v peniazoch, niekto v politických bodoch. Prešetriť podozrenia z legálnosti je namieste.
Myslím, že na najnižšie poschodie danteovského pandemického pekla patrí ten, kto dobre vedel, aká strašná je to choroba, no i tak cynicky zvolával a na živote ohrozoval davy, aby z tragédie vytĺkol pre seba, čo sa len dá. Pochybujem, či súčasné vyšetrovanie má nádej na neho ukázať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.