Nehoda sa stala symbolom korupcie, klientelizmu a slabého výkonu štátnych orgánov. Niektoré protestné témy sú podobné ako na Slovensku. Napriek tomu sa protesty v mnohom líšia.
V popredí protestujúcich sú študenti, no pridali sa aj ďalší. Zorganizovali masové demonštrácie, blokády ciest a mostov. Skupina študentov začala pochod z Belehradu do Nového Sadu, aby vyjadrila solidaritu presne tri mesiace po tragédii. Ich požiadavky nevychádzajú zo zloženia vlády, ale z kritiky práce štátnych orgánov. Formulovali jasné vecné požiadavky. Požadujú, aby polícia zatkla zodpovedných. Žiadajú, aby štát predstavil jasne zdokumentovaný postup.
Nežiadajú odstúpenie vlády
Žiadajú prepustenie demonštrantov zatknutých počas demonštrácií v prvých dňoch po nehode, lepšie financovanie vysokých škôl. „Požadujú základné občianske práva,“ takto zhrnula požiadavky spisovateľka a režisérka Ivana Djilas v slovinskom týždenníku Mladina. A komunikujú ich veľmi profesionálne a jasne. Je to nová generácia demonštrantov, ktorých cieľom nie je zmena vlády, ako to bolo v 90. rokoch proti nacionalistickému režimu Miloševiča. „Nové je, že nepožadujú Vučićovu rezignáciu,“ povedala Ivana Djilas.
Rozdiely v cieľoch a charaktere protestov sú v porovnaní so Slovenskom zreteľné: zameriavajú sa na zmenu fungovania štátu, nie na demisiu vlády a nie sú geopoliticky zaťažené.
Aleksandar Vučić je prezidentom Srbska a kľúčovou postavou srbskej mocenskej štruktúry. Z nešťastia už boli vyvodené personálne následky. Premiér a bývalý primátor Nového Sadu Miloš Vučević odstúpil z funkcie krátko po útoku ľudí blízkych vládnucej Srpskej naprednej strane (SNS) na skupinu študentov v Novom Sade, pri ktorom bola ťažko zranená jedna študentka. Demonštranti si z minulých skúseností uvedomujú, že personálne zmeny majú malý efekt. SNS pravidelne vypisuje predčasné voľby, v ktorých môže využiť svoje nadradené postavenie. Je to klientelistická masová strana približne so 750-tisíc členmi, čo predstavuje približne 11 % obyvateľov Srbska.
Strana je dobre ukotvená v štátnom aparáte ako druh štátostrany s mierne nacionalistickým profilom. Ľudia sa pripájajú predovšetkým z kariérnych a materiálnych dôvodov. Politické kontakty sa miestnym podnikateľom vyplácajú. Aj v prostredí SNS pôsobí viacero pochybných podnikateľov. Vedenie SNS sa výrazne spolieha na zahraničné investície. Z hľadiska zahraničnej politiky lavíruje medzi EÚ, Ruskom a Čínou a najdôležitejším prísľubom je stabilita. Sociálny vedec Florian Bieber preto hovorí o srbskej „stabilokracii“. Prísľub stability má silný vplyv najmä na staršiu generáciu, pretože od 80. rokov 20. storočia Srbsko zažíva veľké roztržky a nestabilitu. Katastrofické boli vojny a západné sankcie, ktoré sprevádzali rozpad Juhoslávie.
Slabá opozícia
Z hľadiska hospodárskej a sociálnej politiky nemá opozícia žiadne alternatívy – okrem malého ľavicovo-zeleného prúdu, ktorý vzišiel predovšetkým z protestov proti monštruóznemu realitnému projektu v Belehrade. Kritizuje najmä praktiky vlády SNS. Opozícia je heterogénna, siaha od klasických neoliberálnych až po ultrapravicové sily a je roztrieštená. Dnešné opozičné sily sa počas svojho pôsobenia pri moci od začiatku storočia prejavovali podobne klientelisticky ako dnes SNS. Voľby často zvýraznili nejednotnosť opozície. Nové voľby sú nástrojom moci vládnucej SNS, ktorá využíva všetky administratívne páky vo svoj prospech a má na svojej strane agresívne bulvárne médiá. Aj teraz by zrejme nové voľby vyhrala. Požiadavky na odstúpenie alebo nové voľby by ale neboli pre demonštrantov produktívne.
Masívne demonštrácie vytvárajú na vládu SNS tlak. Ako uvádza korešpondent Frankfurter Allgemeine pre Juhovýchodnú Áziu Michael Martens, Vučić už nemôže dodržať svoj implicitný sľub „nedotknuteľnosti a lojality“. Vláda na protesty reaguje podobnými reakčnými vzormi ako v predchádzajúcich vlnách protestov: represiami, malými ústupkami a vyčkávaním. Občas do hry vtiahla aj zahraničnú politiku. Keď sa konali protesty proti ťažbe lítia, hrala na strunu EÚ. V júli 2024 Srbsko a EÚ podpísali hlavné „strategické partnerstvo pre trvalo udržateľné suroviny, výrobné reťazce batérií a elektrické vozidlá“. Rôzne skupiny demonštrantov si už o EÚ nerobia žiadne ilúzie.
Kritika politiky NATO
Ani zahraničnopolitické otázky nehrajú v protestoch žiadnu rolu. Vojna na Ukrajine je v Srbsku vnímaná inak ako v mnohých iných regiónoch strednej a juhovýchodnej Európy. Vojna totiž neznamená niečo abstraktné, je to živá spomienka z 90. rokov. V roku 1999 NATO – v jasnom rozpore s medzinárodným právom – zaútočilo počas konfliktu v Kosove na Srbsko letecky a aliancia je všeobecne vnímaná veľmi kriticky. Dokonca aj medzi sympatizantmi Ukrajiny vládne oveľa kritickejší pohľad na zodpovednosť NATO v konflikte na Ukrajine.
Rozdiely v cieľoch a charaktere protestov sú v porovnaní so Slovenskom zreteľné: zameriavajú sa na zmenu fungovania štátu, nie na demisiu vlády a nie sú geopoliticky zaťažené. Silu čerpajú zo svojho primárne sociálneho charakteru bez charizmatického vedenia. Ale to, čo srbské protesty limituje, je tiež nedostatok politických alternatív. Slabosť politických alternatív však limituje aj srbské protesty.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.