Vo všetkých štyroch štvrťrokoch 2024 už klesal, hoci len mierne (medziročné poklesy boli len slabé, napríklad – 0,2 % v poslednom štvrťroku, ale už vytrvalé). A to je jav, aký sa doteraz stával iba pri recesiách (naposledy počas covidovej recesie v rokoch 2020 a 2021). Lenže v súčasnosti žiadna recesia nie je. Tak čo sa deje?
Náraz zamestnanosti na limit svojho rastu sa trochu očakával. Spomaľovanie už bolo nejaký čas citeľné, už v druhej polovici roka 2023 sa zamestnanosť zvyšovala iba veľmi slabo. Predbežné údaje o HDP a zamestnanosti za posledný štvrťrok 2024 (zo 14.¤2.) však potvrdili celoročný mierny pokles zamestnanosti v našom hospodárstve. Malé metodické vysvetlenie: Pri meraní zamestnanosti sa používajú dva koncepty: jeden (tzv. národný) meria, koľko našich občanov pracuje – a je jedno, či u nás, alebo v zahraničí. Toto číslo ešte stále trochu rástlo a skrášľovalo štatistiku. Druhý koncept (tzv. domáci) meria, koľko ľudí pracuje na území SR – a je jedno, či sú to naši občania, alebo nie. A toto číslo už klesá. Vypovedá o počte pracujúcich osôb vnútri hraníc Slovenska, nedá sa prikrášliť prácou našincov za hranicami.
Obrat v našej ekonomike?
Naša ekonomika by mohla vďaka koncentrovanému výskytu rôznych krajných situácií na trhu práce poslúžiť ako učebnica na vysvetľovanie toho, čo všetko sa môže na trhu práce za tri desaťročia stať. Najprv tu bola situácia nedostatku pracovných miest a masovej nezamestnanosti. Ekonomika síce rástla, ale trhu práce akoby sa to veľmi netýkalo. Ten rast ekonomiky bol totiž hnaný masívnym preberaním nových technológií zvonka, expanziou zahraničných investícií, skokovitým rastom produktivity – a tak výkony leteli nahor bez potreby zamestnávať veľa ďalších ľudí. Nanajvýš stačilo preskupovať zamestnanosť z neperspektívnych činností k tým perspektívnejším, bez výraznejšieho rozširovania počtu pracujúcich osôb. Pracovnej sily bol prebytok, bola lacná a nevyužitá. Postavili sme na tom našu konkurencieschopnosť.
Ak bude počet pracujúcich zmrazený, o to horšie pre Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne. Pritom nároky na tieto fondy dramaticky rastú a ďalej porastú.
Približne pred desiatimi rokmi sme sa začali presúvať na opačnú stranu: pracovné miesta začali rekordne pribúdať a osoby v produktívnom veku rekordne ubúdať. A tak sme sa v novej krajnej situácii ocitli prekvapujúco rýchlo, nedostatok pracovných miest bol vystriedaný nedostatkom pracovných síl. Čo za tým bolo? Skoky v technológiách a produktivite, hnané zahraničnými investíciami a vtiahnutím našej ekonomiky do svetového obchodu, sa už vyčerpali. Ďalší rast (aj keď slabší) potreboval vťahovať nových pracovníkov. A to v čase demografického problému, keď sa už začalo prejavovať starnutie populácie.
Potreba zapájať nových pracovníkov stúpala, ale ich zásoba klesala. Preto vytrvalo klesala miera nezamestnanosti na také nízke úrovne, aké boli na prelome storočí vnímané ako sci-fi (pri vtedajšej miere nezamestnanosti takmer 20 %). A teraz sa objavuje zase nová konštelácia: prestávajú sa tvoriť ďalšie pracovné miesta a nie je dosť ani pracovnej sily. Útlm v tejto chvíli zavládol na oboch stranách trhu práce.
Nová konštelácia s uspatou ponukovou aj dopytovou stranou trhu práce súvisí s vlažným rastom hospodárstva, s tlmiacimi vplyvmi zvnútra (konsolidácia s anestetickým účinkom) aj zvonka (náš hlavný partner Nemecko dlhší čas prešľapuje na hranici recesie) či so slabou investičnou aktivitou priveľmi závislou od zdrojov EÚ. To všetko utlmuje dopyt po pracovníkoch. A, samozrejme, z ponukovej strany trhu je problém daný pokračujúcim nepriaznivým demografickým vývojom a únikom až príliš cennej časti pracujúcich do zahraničia.
Kto pocíti dôsledky
Mohlo by sa zdať, že sa nič vážne na trhu práce nedeje, veď súčasne slabne ponuková i dopytová strana, a tak trh práce zostáva približne v rovnováhe. Netvorí sa nijaká rozsiahlejšia nezamestnanosť. Dokonca miera nezamestnanosti sedí na prijateľných hodnotách (s viditeľnými regionálnymi rozdielmi, pravdaže). No problém tu je. Takto je blokovaná jedna z hybných síl zvyšovania ekonomickej úrovne. Ak nemôže rásť objem vstupujúcej práce do ekonomiky, môže byť rast úrovne ekonomiky dosahovaný už len rastom produktivity práce. A tá sa nám zasekáva už desaťročie a platonicky sa snažíme ju odblokovať.
Inou dimenziou problému je, že sa obmedzuje rast odvodov na sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť. Tieto zdroje sú najviac závislé od počtu pracujúcich a výšky miezd. Ak bude počet pracujúcich zmrazený, o to horšie pre Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne. A pritom nároky na tieto fondy dramaticky rastú a ďalej porastú. Stagnujúca zamestnanosť prináša ťažké chvíle, aj keď nie je spojená s rastom nezamestnanosti.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.