USA už dosiahli ústredný konfliktný cieľ: Hospodárske vzťahy medzi Ruskom a štátmi EÚ sú z veľkej časti prerušené. Vojensky Ukrajina čoraz väčšmi zaostáva. Pokračujúca vojna pravdepodobne ešte viac zhorší vyjednávaciu pozíciu Ukrajiny (a jej spojencov). USA sa chcú zbaviť bremena vojny na Ukrajine, aby sa mohli plne sústrediť na konflikt s Čínou, hlavným globálnym konkurentom.
Pred priamymi rozhovormi s predstaviteľmi ruskej vlády definovali vysokí predstavitelia USA aj konfliktné riešenie. Trump v protiklade k predchádzajúcim pozíciám USA oveľa jednoznačnejšie odmietol vstup Ukrajiny do NATO. Severoamerická strana tiež uviedla – aj keď vágne –, že Ukrajina nemôže očakávať obnovenie svojej teritoriality v rámci hraníc z roku 1991. Veľa nasvedčuje tomu, že súčasný front bude zmrazený ako línia prímeria. Ďalšie kľúčové otázky však zostali vo vyhláseniach najvyšších politikov nezodpovedané. Ruská vláda nadviazala na rozhovor, ale zdržala sa komentárov k vecnej povahe pozícií USA.
Obmedzený priestor konania ukrajinskej vlády
Iniciatíva USA rozvírila diskusie o ukončení vojny na Ukrajine. Jasne dala najavo, že vojna má aj (aj keď nie výlučne) geopoliticko-globálny rozmer, ktorý ovplyvňuje predovšetkým vzťah USA a Ruska. Má aj prvky zástupnej vojny. Ukrajinská vláda musí byť nevyhnutne súčasťou rozhovorov o vyriešení konfliktu alebo prinajmenšom zmrazení vojny.
Zdá sa, že väčšine lídrov EÚ chýba realistické posúdenie situácie. Neodhalili žiadnu politickú stratégiu. Jednostranne sa zameriavajú na prezbrojovanie a dodávky zbraní. Na iniciatívu USA nereagovali spoločnou iniciatívou. Namiesto toho francúzska vláda pozvala na summit vybraných predsedov vlád
Trumpova administratíva však už svojimi verejnými vyhláseniami obmedzila manévrovací priestor vlády Volodymyra Zelenského. Dostáva ju aj pod finančný tlak. Zmrazenie financií od rozvojovej agentúry USAID zasiahne najmä Ukrajinu. V roku 2023 z celkových prostriedkov vo výške takmer 44 miliárd dolárov na Ukrajinu smerovalo len 16 miliárd.
EÚ v okrajovej úlohe
Krajiny EÚ sú na okraji rozhovorov. USA najskôr tvrdili, že nie sú potrebné. Potom minister zahraničných vecí Marco Rubio oznámil, že krajiny EÚ by sa mohli zúčastniť na „skutočných“ mierových rokovaniach. Vláda USA krajinám EÚ jasne ukázala, kam v globálnej politike patria: do druhej ligy. EÚ a väčšina jej členov sa nepripravili na rokovania, hoci situácia na Ukrajine sa neustále zhoršuje a boli ohlásené iniciatívy USA. Niekoľko európskych politikov, ktorí poukázali na potrebu rokovacieho riešenia, bolo vylúčených.
Pre Ukrajinu sú dôležité bezpečnostné záruky. V konečnom dôsledku by to mala byť nová európska bezpečnostná architektúra, ktorá by zahŕňala Rusko. Vyžadovalo by si to opatrenia na obmedzenie a kontrolu zbraní, základné pravidlá pre vzájomnú interakciu a zrieknutie sa použitia sily medzi štátmi. Zároveň aj externe riadenú zmenu režimu. Na stabilizáciu situácie by sa muselo zabrániť rozširovaniu vojenských aliancií.
Zdá sa, že väčšine lídrov EÚ chýba realistické posúdenie situácie. Neodhalili žiadnu politickú stratégiu. Jednostranne sa zameriavajú na prezbrojovanie a dodávky zbraní. Na iniciatívu USA nereagovali spoločnou iniciatívou. Namiesto toho francúzska vláda pozvala na summit vybraných predsedov vlád – z Nemecka, Francúzska, Talianska, Poľska, zo Španielska, z Holandska a Dánska, ako aj Veľkej Británie, tiež predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, predsedu Európskej rady Antónia Costu a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Samotný zoznam pozvánok naznačuje skôr vojensko-politickú než mierovú reakciu.
Kľúčové body rokovaní
Odmietnutím vstupu Ukrajiny do NATO vláda USA preberá ústrednú ruskú požiadavku posledných troch desaťročí. Rozšírenie NATO na východ bolo zásadným faktorom eskalácie konfliktu na Ukrajine a jej okolí. Aj to poukazuje na nedostatky európskej politiky. Krajiny EÚ nevyvinuli rázne iniciatívy na vytvorenie európskej bezpečnostnej architektúry, ktorá by zahŕňala Rusko, a v kľúčových momentoch sa nebránili rozširovaniu NATO smerom k Ukrajine.
Ruský útok na Ukrajinu má nielen globálnu politickú, ale aj nacionalistickú zložku. To sa odráža na anexii častí Ukrajiny. Ruská vláda si na nich upevnila svoju pozíciu viac ako pochybnými referendami a právne ukončenou integráciou štyroch oblastí do ruského územia. Medzinárodné právo je jednoznačne na ukrajinskej strane. Pre trvalé a životaschopné riešenie by boli potrebné ruské ústupky. Skutočný tlak zo strany USA však nemožno očakávať, keďže Trump v posledných týždňoch opakovane vyvolal rozruch územnými požiadavkami voči iným krajinám. Pre ukrajinskú stranu je stanovenie línie prímeria pravdepodobne maximálnym ústupkom. Neistota a nestabilita tak ostávajú.
Prímerie by sa malo monitorovať. Zdá sa, že USA aj európske krajiny uvažujú, že súčasťou dozorných síl by mali byť aj jednotky z európskych krajín (NATO). Zvyčajne sa na monitorovanie konfliktov zo štátov NATO využívajú neutrálne štáty. Je otázne, ako sa k tejto otázke postaví ruská vláda. Pre Ukrajinu sú dôležité bezpečnostné záruky.
Odmietnutím vstupu Ukrajiny do NATO vláda USA preberá ústrednú ruskú požiadavku posledných troch desaťročí. Rozšírenie NATO na východ bolo zásadným faktorom eskalácie konfliktu na Ukrajine a jej okolí. Aj to poukazuje na nedostatky európskej politiky. Krajiny EÚ nevyvinuli rázne iniciatívy na vytvorenie európskej bezpečnostnej architektúry, ktorá by zahŕňala Rusko, a v kľúčových momentoch sa nebránili rozširovaniu NATO smerom k Ukrajine.
V konečnom dôsledku by najsilnejšou možnou zárukou neboli záruky vojenskej bezpečnosti, ale nová európska bezpečnostná architektúra, ktorá by zahŕňala Rusko. Vyžadovalo by si to opatrenia na obmedzenie a kontrolu zbraní, základné pravidlá pre vzájomnú interakciu a zrieknutie sa použitia sily medzi štátmi. Zároveň aj externe riadenú zmenu režimu. Na stabilizáciu situácie by sa muselo zabrániť rozširovaniu vojenských aliancií. Pre neutrálne krajiny by to znamenalo garancie ich bezpečnosti a slobodnej voľby sociálno-ekonomického usporiadania a zahraničnej hospodárskej a politickej spolupráce.
Cieľom by bolo vniesť do globálneho chaosu určitý poriadok, aspoň na európskej úrovni. V tom by boli oslovené krajiny EÚ. Otázne je, či je na takúto politiku dosť odvahy, predstavivosti a zmyslu pre realitu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.