Pritom na otázku, aké témy sú pre vás pri volebnom rozhodovaní najdôležitejšie, boli v „Polibarometri“ nemeckej televízie ZDF, ako aj krátko pred voľbami ako najdôležitejšie najčastejšie uvádzané mier a bezpečnosť (45 %) a hospodárstvo (44 %). Po nich nasledovali sociálna spravodlivosť (39 %) a až po nich téma utečencov (26 %). Opýtaní mali vymenovať najviac dve témy.
Kriminalita cudzincov sa komunikuje oveľa ľahšie a emotívnejšie ako otázka, prečo má v jednej z najbohatších krajín sveta čoraz viac ľudí problémy s financovaním svojich najzákladnejších potrieb, ako je napríklad nákup potravín. To, že chudoba mnohých rodín a slobodných matiek súvisí s nespravodlivosťou ekonomického systému, sa už vysvetľuje ťažšie.
Kresťanskodemokratická CDU/CSU a liberálna FDP ako podnikateľské strany systém nespochybňujú. Požadujú ešte radikálnejšiu nerovnosť: ak má štát primálo peňazí, nemal by zvyšovať dane, ale znižovať sociálne dávky. A vládnuca sociálnodemokratická SPD na tento vlak zakaždým naskočí. Sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz sa v televíznych diskusiách pred voľbami zhodol s lídrom CDU Friedrichom Merzom, že poberatelia „občianskeho príspevku“, ktorým sa „nechce pracovať“, by mali byť potrestaní.
To, že ľavicový tábor nedokáže lepšie využiť stupňujúce sa ekonomické problémy čoraz väčšieho počtu ľudí na získavanie hlasov, je spôsobené aj jeho rozdelením na dve strany.
Scholz, samozrejme, sa stále hlási k sociálnodemokratickým hodnotám, ako je fungujúci sociálny štát. Ale ešte ako minister financií a predtým ako starosta Hamburgu zrejme daňovým poplatníkom pomohol prísť o obrovské sumy v prospech bohatých špekulantov. Súdnictvo na riešení prípadov týchto podvodov pracuje už desať rokov. Otázkou tiež je, či Scholz špekulantom pomohol prosto z nešikovnosti, alebo úmyselne a v dôsledku korupcie.
Prečo boduje AfD
Tí, ktorí sa vo volebnej kampani cielene zameriavajú na ľudí cítiacich sa byť porazenými tohto systému, sú čoraz silnejšia pravicovo-populistická a čiastočne aj pravicovo-extrémistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) a dve medzi sebou konkurujúce ľavicové strany – pričom obe sú také malé, že si nemôžu byť isté, či vôbec prekonajú päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu. AfD úspešne oslovuje masy voličov propagandou proti imigrantom a odvádza tak pozornosť od skutočnosti, že z jej hospodársko-politických požiadaviek profitujú tí najbohatší ešte viac ako z programov tradičných podnikateľských strán. Nečudo, že túto stranu aktívne podporuje Elon Musk, najbohatší muž sveta, ktorý žiada čo najmenej sociálneho štátu a čo najnižšie dane.
To, že ľavicový tábor nedokáže lepšie využiť stupňujúce sa ekonomické problémy čoraz väčšieho počtu ľudí na získavanie hlasov, je spôsobené aj jeho rozdelením na dve strany. V západných „starých spolkových štátoch“ pôvodná Die Linke nikdy nebola veľmi silná. No v ekonomicky znevýhodnených „nových spolkových krajinách“ na území bývalého východného Nemecka (NDR) to bola dlho jedna z najúspešnejších strán. Rovnako ako mnohé iné európske ľavicové strany sa aj ona rozchádza v tom, čo je dôležitejšie: boj za sociálnu spravodlivosť a proti excesom kapitalizmu – alebo úsilie dosiahnuť spravodlivosť pre diskriminovaných cudzincov a sexuálne menšiny.
Prečo zlyháva ľavica
Ľavicový hlavný prúd sa čoraz častejšie obracal na tieto liberálne spoločenské hodnoty. Rétoricky brilantná Sahra Wagenknechtová sa ako jedna z jeho najpopulárnejších političiek opakovane odkláňala od tejto „woke“ straníckej línie. Legendárnou sa stala napríklad jej veta „Každý, kto zneužije svoje právo na azyl, oň príde“. Tým žiadala radikálne vyhostenie migrantov, ktorí sa v Nemecku dopustili zločinu. Medzi „modernejšími“ predstaviteľmi ľavicovej strany to vyvolalo zhrozenie. Jej odporcovia ju obvinili, že zastupuje rovnako xenofóbne názory ako pravicovo-populistická AfD.
Kritiku zožala aj preto, že po ruskom útoku na Ukrajinu organizovala veľké mierové demonštrácie spolu s feministkou Alice Schwarzerovou. Obvinenie znelo, že sa dostatočne nedištancovala od „proruských“ populistov. Wagenknechtová podobným obvineniam protirečila formuláciami ako: „Ak AfD povie, že obloha je modrá, nebudem tvrdiť, že je žltá, len aby som s nimi nemala rovnaký názor".
Galiónová figúra na prove ľavicovej lode Wagenknechtová sa tak dlho dostávala do konfliktu s ďalšími poprednými politikmi Die Linke, až kým sa pred rokom neoddelila a nezaložila vlastnú stranu Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW). Nová strana sa v regionálnych voľbách vo východnom Nemecku, ako aj v celoštátnych prieskumoch rýchlo stala silnejšou ako stará ľavicová strana. Až v posledných týždňoch pred voľbami sa však zdá, že jej hviezda opäť pohasína. Na jednej strane mnohým voličom BSW sa javí ako „one-woman show“ s malou základňou. Na druhej strane sa Die Linke, ktorá bola považovaná už za politicky takmer mŕtvu, prekvapujúco podarilo nadchnúť mladých voličov pestrofarebnou predvolebnou kampaňou na sociálnych sieťach. Podľa posledných prieskumov má Die Linke veľkú šancu zostať v parlamente. Wagenknechtovej BSW by mohla zostať mimo. Obe pravdepodobne odoberú hlasy AfD a trochu spomalia jej isté zisky.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.