Varovania z Versaillskej zmluvy
Keynesovo napomenutie z roku 1919 sa ukázalo ako prezieravé. Ani jeden z lídrov troch spojeneckých mocností po podpísaní Versaillskej zmluvy nevydržal vo funkcii dlhšie ako tri roky. V nasledujúcom desaťročí Nemecko čelilo zhoršujúcej sa nestabilite, pričom hyperinflácia ustúpila depresii, keď sa jednotlivé nemecké vlády postupne pokúšali splniť náročné podmienky zmluvy. Prudko klesajúci blahobyt spolu s rúcajúcou sa vierou vo vládu podnietil ľudový hnev a prispel k vzostupu Adolfa Hitlera. Výsledkom bol najsmrteľnejší konflikt v dejinách ľudstva.
Zdá sa, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa je pripravená urobiť podobnú chybu, keď vyjednáva o dohode o ukončení ukrajinskej vojny – len tentoraz má byť potrestaná obeť, nie agresor. Poskytnutie rozsiahlej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine spolu s kľúčovou úlohou NATO, ktorá má zaručiť bezpečnosť Európy, dáva USA dostatočné páky na to, aby prinútili Rusko sadnúť si k rokovaciemu stolu. Lenže namiesto toho, aby sa Trump zapájal do zdĺhavých diskusií zameraných na vymáhanie ústupkov od ruského prezidenta Vladimira Putina, zdá sa, že Trump je odhodlaný ísť cestou najmenšieho odporu: dať Putinovi, čo chce.
To by pravdepodobne zahŕňalo dohodu o vylúčení vstupu Ukrajiny do NATO a potenciálne aj zrušenie bezpečnostných záruk pre pobaltské štáty. Tiež by to zahŕňalo aj zmiernenie ekonomických sankcií s cieľom dosiahnuť od Ruska garantovanie mieru na Ukrajine. No mohlo by to mať opačný účinok: uľahčenie ruského prezbrojenia a zmiernenie či zrušenie sankcií by mohlo urýchliť návrat Ruska k agresii a rozvratu.
Pre Trumpa je to problém Európy. Svet sa nanovo rozdeľuje na sféry vplyvu, takže európske demokracie – vrátane roztrieštenej Európskej únie – budú musieť súťažiť s Ruskom o regionálne líderstvo. A v skutočnosti každej mierovej operácie po skončení konfliktu sa zúčastnia iba európske jednotky. Táto logika je však rovnako hlboko chybná ako logika Versaillskej zmluvy a pravdepodobne bude mať podobne katastrofálne následky, počnúc zničením suverenity Ukrajiny a destabilizáciou Európy.
Istá smrť pre Ukrajinu
Pre Ukrajinu by ustúpenie USA za vysoké múry Trumpovej agendy „Amerika na prvom mieste“ znamenalo istú smrť. Rusko by sa možno ani nemuselo uchýliť k vojenskej akcii, aby dostalo krajinu pod svoju faktickú kontrolu; samotné dezinformačné kampane by mohli podkopať legitimitu orgánov.
Pokiaľ ide o zvyšok Európy, bude stáť pred nezávideniahodnou voľbou medzi vyčlenením čoraz väčšieho množstva zdrojov na obranu a investíciami do riešení iných existenčných problémov, akými sú zmena klímy a starnutie spoločnosti. Zvládnutie tohto kompromisu bude najväčšou výzvou z finančného aj politického hľadiska, akej európski lídri čelili od konca studenej vojny.
Na Parížskej mierovej konferencii Keynes videl to, čo jeho kolegovia nie: Versaillská zmluva pripraví pôdu pre nový konflikt.
Keďže vízie o európskej bezpečnosti sa rozchádzajú, jednota EÚ bude skúšaná ako nikdy predtým – viac ako v roku 2010, keď ekonomická kríza takmer zničila eurozónu. Vzhľadom na nedostatok potenciálu ekonomického rastu v Európe alebo vizionárskeho politického vedenia – nedostatky, ktoré sa objavili už dávno pred vojnou na Ukrajine – by niektoré krajiny EÚ mohli byť priťahované k euroázijskému bloku, ktorý by bol ukotvený Ruskom a Čínou a sľuboval by lacnú energiu, lacný tovar a alternatívny štandard open source technológie. V každom prípade sa zdá, že dni jednotnej integrovanej globálnej ekonomiky sú spočítané.
Katastrofa pre USA
Zdá sa, že mier na Ukrajine, ktorý Trumpova administratíva pravdepodobne prijme, môže tiež spôsobiť rozpad medzinárodného finančného systému. Bezpečnostné záruky už dlho tvoria pilier dominancie amerického dolára – a „prehnané privilégium“, ktoré to USA poskytuje. To je dôvod, prečo ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022, ktorá posilnila podporu NATO, viedla k posilneniu bezpečnostných záruk pre Taiwan a upevnila dominanciu dolára.
Americké opustenie Ukrajiny a zamietnutie vstupu do NATO spolu s odstránením sankcií voči Rusku by malo opačný účinok, čo by podnietilo súkromných a oficiálnych investorov hľadať alternatívy k doláru. Podkopaním dôvery USA a zhoršením vyhliadok ekonomického rastu by Trumpovo prijatie obchodných ciel iba posilnilo tento trend.
Slabší dopyt po dolárových aktívach by viedol k vyšším nákladom na pôžičky pre americkú vládu a americké firmy. Nedostatočný ekonomický rast by mohol viesť k tomu, aby sa zdvojnásobili zavádzajúce protekcionistické politiky a zvýšil sa tlak na americkú centrálnu banku, aby uprednostnila rast pred cenovou stabilitou.
Rovnako ako v prípade Británie za Keynesových čias, negatívna spätná väzba medzi vyššími fiškálnymi deficitmi, rastúcimi nákladmi na pôžičky a slabším rastom posilní motiváciu investorov hľadať alternatívy k doláru. Keďže Európu trápi nestabilita, z tohto úsilia bude pravdepodobne ťažiť najmä Čína.
Na Parížskej mierovej konferencii Keynes videl to, čo jeho kolegovia nie: Versaillská zmluva pripraví pôdu pre nový konflikt. „Vojna za ukončenie všetkých vojen“ bude mať čoskoro pokračovanie. To isté možno povedať o plánoch Trumpovej administratívy na ukončenie vojny na Ukrajine.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org