Trumpove klamstvá zahŕňajú tvrdenie, že Ukrajina je rovnako zodpovedná za vojnu; že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „nemá karty“ na ukončenie konfliktu za výhodných podmienok; a že Ukrajina by sa nemohla brániť bez pomoci USA.
Napriek tomu celý svet vie, že Rusko spustilo nevyprovokovanú inváziu, a všetci si pamätáme prvé týždne, keď Ukrajinci statočne bránili frontovú líniu v dĺžke 2 900 kilometrov proti údajne nadradenej armáde, dávno predtým, ako dorazili dodávky západného delostrelectva, obrnených vozidiel a systémov protivzdušnej obrany.
Hanebná scéna v Oválnej pracovni 28. februára zdôraznila Trumpovo nepriateľstvo voči Zelenskému a náklonnosť k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Je to preto, že Trump miluje autoritárske postavy, ktoré naplnili jeho vlastné ambície? Alebo preto, Putin má na Trumpa kompromitujúce materiály (ako sa všeobecne predpokladalo počas jeho prvého funkčného obdobia)?
Trump pohŕda právom
Nech je to akokoľvek, Trump odmieta samotnú myšlienku právneho štátu, pretože ju podriaďuje politickým záujmom: zákon by sa mal používať, keď slúži záujmom prezidenta, a ignorovať, ak to tak nie je. Dohody medzi krajinami (aj tie, ktoré podpísal) sa dajú ľubovoľne porušovať. Spojené štáty spolu s Veľkou Britániou a Ruskom sľúbili brániť územnú celistvosť Ukrajiny pred 30 rokmi v Budapeštianskom memorande podpísanom v decembri 1994.
Výmenou za to Ukrajina súhlasila, že sa vzdá tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete, zdedeného po Sovietskom zväze. Rusko porušilo dohodu, keď v roku 2014 napadlo a ilegálne anektovalo Krym, a teraz Ukrajinu zradili dve strany dohody.
Trumpovo odmietnutie rešpektovať americké slovo je hanebné. Ukrajinci dodržali dohodu a očakávali, že USA urobia to isté. Tieto zrady majú smrteľné dôsledky, a to nielen pre Ukrajinu. Bezpečnosť Európy sa desaťročia opierala o článok 5 zmluvy NATO, podľa ktorého je útok na jedného člena útokom na všetkých. Teraz je však zrejmé, že USA budú brániť Európu len vtedy, ak to bude slúžiť tomu, čo Trump považuje za svoje záujmy. Medzinárodné právo a zmluvné záväzky pre neho nič neznamenajú, rovnako ako nič neznamenajú pre Putina.
Ruské zmrazené aktíva musí Európa použiť teraz
Európania sa s touto krutou realitou musia vyrovnať. Najbezprostrednejšími úlohami je vytvorenie sebestačných obranných síl a rozhodnúť sa, ako naložiť s 220 miliardami dolárov ruských suverénnych aktív (z 300–350 miliárd dolárov zmrazených v roku 2022), ktoré sú v súčasnosti zadržané podľa európskej jurisdikcie.
V júni 2024 G7 súhlasila s použitím úrokov (50 miliárd USD) z týchto aktív na poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine a Európska komisia vyplatila prvú splátku v sume tri miliardy USD v januári 2025. Keďže USA pravdepodobne ukončia finančnú pomoc, toto polovičné opatrenie už nebude stačiť. Európa musí ísť ďalej a zhabať všetky ruské aktíva, ktoré má pod kontrolou.
Rusku by nemalo byť umožnené tvrdiť, že majetok je právne chránený v čase, keď narúša vládu zákona a slobodne konfiškuje západné aktíva v rámci svojej vlastnej jurisdikcie.
Tieto aktíva sa mali pôvodne použiť na financovanie obnovy Ukrajiny, no postupne škody spôsobené ruskou agresiou značne presiahli sumu 220 miliárd dolárov. Momentálne sú však peniaze potrebné na oveľa naliehavejšie úlohy. Nie je možné obnoviť krajinu, ktorá je stále pod paľbou a čiastočne okupovaná.
Spravodlivosť a zdravý rozum diktujú, že tieto zdroje idú na financovanie obrany Ukrajiny. Európa môže použiť akékoľvek právne manévre, ktoré potrebuje; dôležité je, aby Ukrajina dostala peniaze okamžite a mohla nakúpiť vojenské vybavenie a opraviť infraštruktúru, ktorú Rusko neustále ničí.
O zodpovednosti nemôže byť ani reči. Rusku by nemalo byť umožnené tvrdiť, že majetok je právne chránený v čase, keď narúša vládu zákona a slobodne konfiškuje západné aktíva v rámci svojej vlastnej jurisdikcie. Navyše, okamžité sprístupnenie finančných prostriedkov Ukrajine by bolo vo vlastnom záujme Európy. Čokoľvek Ukrajina vynaloží na svoj obranný priemysel, v konečnom dôsledku posilní vlastnú obrannú kapacitu Európy a stimuluje jej ochabujúcu ekonomiku.
Nie je priestor na mrhanie času. Použitie finančných prostriedkov ako finančnej záruky pre budúcu medzinárodnú komisiu na vyrovnanie pohľadávok, ako bolo navrhnuté, by spôsobilo neprijateľné oneskorenie. Príliv autoritárstva stúpa a Európa sa stala svetovou hrádzou proti nemu. Európske hodnoty – a celosvetová obrana občianskych slobôd, demokracie a ľudských práv – sú v ohrození.
Ako nedávno povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron: „Európa by mala znovu objaviť chuť rizika, ambícií a moci.“ Ak chcú on a ďalší európski lídri pokračovať v rétorickej podpore Ukrajiny po debakli v Oválnej pracovni, musia využiť tento okamih: to znamená zmocniť sa ruských aktív. Ukrajina bráni celú Európu. Európa sa nesmie skrývať za striktne právne výhovorky.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org