Pod heslom „Amerika na prvom mieste“ jeho administratíva odstúpila od parížskej klimatickej dohody, zo Svetovej zdravotníckej organizácie a z Rady OSN pre ľudské práva. A teraz je pripravený ísť ešte ďalej. Prebieha rozsiahla revízia všetkých multilaterálnych organizácií s cieľom určiť, či by USA mali zostať, alebo odísť.
Trumpova mylná obchodná vojna
Trump je tiež odhodlaný zmeniť systém medzinárodného obchodu. Neubehli ani dva týždne od nástupu do úradu a prezident oznámil uvalenie vysokých ciel: 25 % na dovoz z Kanady a z Mexika a 10 % na dovoz z Číny (okrem už zavedených poplatkov). Hoci začiatkom februára udelil Kanade a Mexiku mesačný odklad, naznačil, že clá „pokračujú“, aj keď zdanlivo s ďalším mesačným oneskorením. Oznámil tiež 25-percentné clo na všetok dovoz ocele a hliníka a naznačil dodatočné poplatky na automobily, liečivá a počítačové čipy. Aj Európa by sa mohla čoskoro ocitnúť v hľadáčiku.
Zdá sa, že dôsledky obchodnej vojny, ktorú je Trump odhodlaný rozdúchať, by mohli byť vážne, a to nielen pre obrovský objem obchodu, ktorý je v stávke. Dodávateľské reťazce sú dnes do hĺbky poprepájané naprieč hranicami a predstavujú približne 50 % vnútroregionálneho obchodu. V mnohých prípadoch komponenty pred konečnou montážou prekračujú hranice viackrát, takže zaplatenie 25 % sadzby zakaždým, keď komponent prekročí hranicu, by rýchlo zvýšilo náklady.
Nedocenené Mexiko v USA
Zoberme si Mexiko, ktoré prekonalo dokonca Čínu ako najväčšieho amerického obchodného partnera s tovarom. Okrem prerušenia dodávok mexického avokáda (známy príklad) by clá mali vážne dôsledky na poľnohospodársky sektor, ktorý predstavuje 63 % importu zeleniny do USA a 47 % importu ovocia a orechov. Automobilový priemysel – jeden z kľúčových ekonomických sektorov Mexika, ktorý zamestnáva viac ako milión ľudí a podieľa sa na HDP približne 5 % – by tiež utrpel veľký zásah. Nedávna správa S&P Global ukazuje, že z Mexika sa do USA dováža najviac ľahkých vozidiel, viac ako z Japonska, Južnej Kórey či Európy. Z celkovo predaných áut značky Nissan v USA až 27 % je vyrobených v Mexiku, pri Honde to predstavuje takmer 13 % a pri Volkswagene 43 %.
Ak ide o obchodnú vojnu, ktorú si Trump želá, spotrebitelia v Mexiku, Kanade, Európe a inde vo svete by sa mali spojiť, aby zabezpečili, že Musk a jeho kolegovia oligarchovia pocítia na vlastnej koži dôsledky.
Čo by malo urobiť Mexiko? Keď Trump v roku 2018 uvalil clá na susedov Spojených štátov, mexické úrady strategicky zareagovali tak, že sa zamerali na produkty z politicky významných štátov USA a uvalili clá na jablká, bourbon, syr, brusnice, bravčové mäso a zemiaky. Tento prístup má však obmedzenia, najmä vzhľadom na obrovskú veľkosť ekonomiky USA v porovnaní s ich susedmi.
Zdaňme oligarchov!
Napriek tomu majú Mexiko, Kanada a Európa v rukách nie bezvýznamné účinné prostriedky. Achillovou pätou Ameriky je totiž jej vysoko internacionalizovaná oligarchia: malá skupina ultrabohatých jednotlivcov, ktorých bohatstvo závisí od prístupu na globálne trhy. Táto zraniteľnosť poskytuje cudzím vládam možnosti, ako na USA zatlačiť.
Najúčinnejšie protiopatrenie je jednoduché: uvaliť clá na oligarchov. Krajiny by mali zjednotiť prístup na trh pre zahraničné nadnárodné spoločnosti a miliardárov: spravodlivým zdaňovaním. Len čo Trump dodrží clá na Kanadu a Mexiko, tieto krajiny by mali odplatiť zdanením amerických oligarchov. Inými slovami, ak chce Tesla predávať autá v Kanade a Mexiku, Elon Musk – primárny akcionár Tesly – by mal byť povinný platiť dane v týchto krajinách.
Samozrejme, táto stratégia je vyslovene extrateritoriálna, keďže na zahraničných aktérov uplatňuje daňové povinnosti výmenou za prístup na miestne trhy. Krajiny by ju však namiesto strachu z extrateritoriality mali vnímať ako nástroj na vymáhanie minimálnych štandardov, obmedzovanie nerovnosti, predchádzanie daňovým únikom a podporu udržateľnosti.
Na rozdiel od tradičných ciel sa „daň na oligarchov“ zameriava na tých, ktorí z globalizácie profitujú najviac: na miliardárov a korporácie, ktoré kontrolujú. Posúva ekonomický konflikt z boja medzi krajinami – ktorý podnecuje nacionalistické napätie a ekonomickú odvetu – na boj medzi spotrebiteľmi a oligarchami.
Potrebujeme nový ekonomický poriadok
Okrem toho by tento prístup mohol odštartovať cyklus, ktorý by mal iba pozitívne dôsledky. Krajiny s veľkými spotrebiteľskými trhmi by mohli vyberať dane, ktorým sa nadnárodné spoločnosti vyhýbajú inde, čím by postupne narúšali príťažlivosť daňovej konkurencie. Bolo by potom zbytočné, aby sa firmy alebo jednotlivci presťahovali do krajín s nízkymi daňami, pretože úspory by boli kompenzované vyššími daňami v krajinách s veľkými spotrebiteľskými trhmi. Takzvané daňové preteky ku dnu (krajiny musia neustále znižovať dane, aby prilákali investorov, lebo tí inak zakotvia inde) by čoskoro nahradili preteky na vrchol.
Trumpov návrat do Bieleho domu má alarmujúce dôsledky. Predstavuje však aj príležitosť. Je čas na prehodnotenie medzinárodných ekonomických vzťahov – pokojne, ale radikálne. Najlepšou odpoveďou by bol nový globálny ekonomický poriadok, ktorý zneutralizuje daňovú konkurenciu, bude bojovať proti nerovnosti a ochráni našu planétu. V takomto poriadku by si krajiny, na ktorých trhy sa dovážajú tovary i služby, dokázali vymôcť daňovú spravodlivosť za svojimi hranicami: tým by sa zabezpečilo, že nadnárodné korporácie a ich miliardári budú platiť svoj spravodlivý podiel.
Ak ide o obchodnú vojnu, ktorú si Trump želá, spotrebitelia v Mexiku, Kanade, Európe a inde vo svete by sa mali spojiť, aby zabezpečili, že Musk a jeho kolegovia oligarchovia pocítia na vlastnej koži dôsledky.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org