Popretie antropologicky prirodzených vzorov je spojené so symbolickým násilím na ženách. Jeho pokračovaním je potom niekedy násilie fyzické. Kultúrne násilie na ženách paroduje aj film Substancia z roku 2024 s Demi Mooreovou v hlavnej úlohe.
Podľa patriarchálnych noriem si má žena hľadať statusovo dominantného, teda mocnejšieho, bohatšieho a staršieho muža. A tak hoci vitalitu a prirodzenú príťažlivosť si žena môže zachovať do vyššieho veku ako muž, je tlačená do pozície, keď jej hodnota závisí od proklamovanej mladosti. V každom veku má vyzerať mladšie, ako v skutočnosti je.
Na tvár si má nanášať farby a púder, aby vyzerala neprirodzene infantilne, tomu istému slúžia rôzne módne doplnky. Kultúrne normy módou tlačia ženu do závislej pozície od muža aj explicitne: Dlhé nechty bránia v manuálnej práci, tenké vysoké podpätky limitujú možnosti pohybu. Neprimerané nároky na štíhlosť a telesnú slabosť obmedzujú jej fyzické schopnosti. Žena je tak stavaná do pozície byť závislou od niekoho, kto môže predmety uchopovať a behať normálne, mať normálnu kondíciu.
Táto ženská móda pritom nie je prirodzene príťažlivá. Antropologicky je osoba s neprirodzene dlhými nechtami, tenkými vysokými podpätkami, poddimenzovanou hmotnosťou a nafarbenou tvárou rovnako „primeraná“ bez ohľadu na to, či je to žena, alebo muž. Len isté kultúrne normy tvrdia, že u žien by to malo byť považované za príťažlivé. V ortodoxnej moslimskej kultúre má byť žena v porovnaní s mužom zahalená, v západnej sexuálne-kontrarevolučnej kultúre má chodiť skoro polonahá. Oba extrémy majú spoločný základ: Telo ženy, a teda aj ona, má byť vnímané ako tovar, ktorý sa na „trhu vzťahov“ za niečo predáva.
Rozdiel medzi mužom a ženou je v zásade nemenný, no nie je až taký veľký a nenachádza sa tam, kde ho vidí patriarchálna kultúra.
Druhou stranou týchto noriem je prehnaný dôraz na „silové“ znaky muža, alebo aj názor, že u muža sa môže telesná a ľudská príťažlivosť do značnej miery ignorovať, podstatný je jeho sociálny status. Potrebný na to, aby mohol ženu „zabezpečiť“. Lebo peniaze a sociálna pozícia sa vraj majú získavať vytvorením intímneho vzťahu s osobou opačného pohlavia, všakže… Najmä ak ste žena.
Rozdiel medzi mužom a ženou je v zásade nemenný, no nie je až taký veľký a nenachádza sa tam, kde ho vidí patriarchálna kultúra.
Žena môže, ale nemusí mať nutne malý noštek, ušká, nožičky… Aby bola príťažlivá, nemusí si farbiť šediny či skrývať vrásky. Nemusí byť slabá. Podľa výskumov žena je priemerne vnímaná ako príťažlivejšia, keď má svalnatejšiu postavu a pritom nemusí byť celkom chudá. Láska však nepotrebuje priemerné údaje. Ako každý človek, ani žena nie je telesne príťažlivá stále, ale môže byť takou do vyššieho veku ako muž. Tak ako muž, ani žena nemusí byť kvôli svojej príťažlivosti oblečene-vyzlečená.
Nezáleží až tak ani na jej veku, vzťah medzi mužom a ženou by však mal byť rovnocenný. Pre muža ktorý ju má rád, je nie vždy iba, ale vždy aj a prinajmenšom kamarátkou. V sedemnástich super „kočka sympaťáčka“ v rifliach a teniskách, po štyridsiatke aj jemná sexi vráska. Ale vždy krásny „raťafák“, úsmev a tie najkrajšie „ušiská“ na svete – bez ohľadu na to, či nimi spĺňa isté normy. Často je tým príťažlivejšia, čím má od týchto noriem ďalej.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.