Predčasné voľby za dverami?
Po rokovaní odídenca z Hlasu-SD Samuela Migaľa s predsedom PS Michalom Šimečkom sa predčasné voľby priblížili o krok – či míľový, alebo slepačí, sa čoskoro ukáže. Zopár prieskumov verejnej mienky urobilo z PS víťaza budúcich volieb. Ako víťaz volieb by PS zostavovalo vládu. Na otázku, či by jej predsedom bol Ivan Korčok, Michal Šimečka sa vyjadril: „Premiérom sa stanem ja ako predseda víťaznej strany.“ Je to legitímne vyjadrenie, i keď to tak vždy nemusí byť. Predseda SPD Franz Müntefering v roku 1998 prenechal miesto volebného lídra a neskôr nemeckého kancelára Gerhardovi Schröderovi, pretože sa tešil väčšej popularite.
Byť premiérom i takého malého štátu, akým je Slovensko, nie je však to isté, ako stáť na pódiu pred svojimi. Nestačí povedať, že sme tu mali premiéra, ktorý sa ním stal iba preto, že vo vhodnom čase bol na vhodnom mieste: V Limassole, ukazujúc na poštové schránky firiem skupiny Penta či na tzv. Počiatkovu vilu v Cannes.
Nie vždy sa podarí, aby sa šéfom vlády stal zrelý politik, ktorý bol niekoľkokrát ministrom: najlepšie ministrom financií, ktorý by mal byť vo všetkých rezortoch ako doma. Lebo minister financií – ako ma poučil bývalý rakúsky spolkový kancelár Franz Vranitzky – nesmie byť účtovníkom, ktorý pozná iba má dať a dal. Z histórie vyberiem jedného politika labouristickej vlády v Británii, Gordona Browna, ktorý sa z HM Treasury (t. j. ministerstva financií) presťahoval na Downing Street 10.
Ak neviete vládnuť, choďte od toho!
Tento slogan sa vyvoláva na zhromaždeniach. Latka úrovne vládnutia, žiaľ, neklesá od včera. A pretože sme parlamentnou demokraciou, netvrdí sa to iba o vládach. V podnikateľskej sfére sa propaguje tzv. spoločenská zodpovednosť podnikov, ktorá je nevymáhateľná a často je iba nálepkou. Vládna zodpovednosť je vymáhateľná iba voľbami. Predpokladom vládnej zodpovednosti voči spoločnosti je okrem iného aj jej kompetentnosť. Nepadá z neba, ako sa hovorí: S funkciou vraj prichádza rozum.
Ficova vláda spúšťa projekty, ktorých dopady násobne prekračujú horizont jednej vlády. Sú to všetko megaprojekty, ku ktorým PS zaryto mlčí. Nechce vládnuť? A nechce vládnuť viac volebných období?
Keď som sa asi v polovici 90. rokov ako ekonomický expert SDĽ stretla s Gyulom Hornom, predsedom vlády za Maďarskú socialistickú stranu, prvou jeho otázkou bolo, ako sa staviam ku Gabčíkovu-Nagymaros – v tom čase predmetu roztržky medzi SR a Maďarskom. Keď som sa priznala, že tým sa nezaoberám, odvrátil sa odo mňa.
V rokoch protimečiarovskej opozície 1994–1998 sme s Milanom Ftáčnikom vycestovali do Anglicka. Cieľom bolo naštudovať prax fungovania tieňovej vlády Labouristickej strany. Chceli sme ju napodobiť. V Británii fungovala dobre. Keď sa Tony Blair stal premiérom, labouristi mohli vytiahnuť zo zásuviek balík zákonov, a poslať ich rovno do House of Common (parlamentu). Donald Trump v prvý deň po inaugurácii podpísal desiatky exekučných príkazov: medzi inými, bohužiaľ, i ten, ktorým USA znovu vystupujú z Parížskej klimatickej dohody.
Podľa volebných počtov bude v koalícii s PS asi 5– až 6-percentná strana SaS. V prvej časti jej vízie pre budúce programové vyhlásenie vlády, ktorú chce ponúknuť PS a KDH, o tom, ako chce riešiť choré hospodárstvo, sme sa nedozvedeli nič nové. Je to stará Sulíkova utkvelá predstava o rovnej dani, z ktorej aspoň zatiaľ vypadla dlhová brzda. Lenže už vieme, koho si SaS predstavuje ako ministra financií a kto, ako to sám povedal, bude ministrom zdravotníctva. V PS nie je ani to isté, ako si rozdelia posty Ivan Korčok a Tomáš Valášek…
Aj osoby a obsadenie vo vláde je dôležité. No ešte dôležitejšie sú politiky, ktoré chce budúca vláda presadzovať. Prenechá PS iniciatívu SaS napríklad pri rovnej dani pri škrtaní 13. dôchodku a ostatných Ficových „komunistických“ výdobytkov? Ako bude konsolidovať financie štátu? Postačí šetriť na nákladoch ministerstiev? Už aj Robert Fico sa nakazil Muskovou iniciatívou vyhadzovať štátnych zamestnancov bez ohľadu na dôsledky. No nielen zo šetriacich dôvodov by si mohlo PS naštudovať príklad Francúzska, ktoré spojilo nielen ministerstvo financií s ministerstvom hospodárstva a dnes má ministerstvo hospodárstva, financií a priemyselnej a digitálnej suverenity.
Ficova vláda spúšťa projekty, ktorých dopady násobne prekračujú horizont jednej vlády. Sú to všetko megaprojekty, ku ktorým PS zaryto mlčí. Nechce vládnuť? A nechce vládnuť viac volebných období? Nemali by sme vedieť, čo si myslí o tuneli pod Malými Karpatmi, o novom jadrovom bloku, o novej prečerpávajúcej elektrárni nie preto, že bude treba vyvlastniť hektáre pôdy, ale preto, že je to opäť príklad nepochopenia nutnosti posilňovať decentralizovanú produkciu a uskladňovanie energií. Ako PS udrží dlhovú službu štátu, ak výdavky na obranu vzrastú na 4 až 5 %? Takéto otázky by sme mali klásť PS všetci. Zatiaľ je investícia do PS investíciou, o ktorej nevieme, čo nám vynesie.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.