Plán Bratislava, nosný dokument kandidatúry Matúša Valla, ktorým sa zaviazal k vízii rozvoja Bratislavy aj ako zeleného mesta, dostal ďalšiu trhlinu. Respektíve, neboli hodnoty tohto dokumentu už toľkokrát porušené, že ho môžeme považovať už len za akúsi trpkú spomienku na relatívne dobrý étos Vallovej kampane spred volieb 2018?
Len pred necelým mesiacom vedenie mesta a poslanci schválili zámeny pozemkov pre lokalitu Lido. Pre mesto to znamená, že o meste nerozhoduje verejný záujem, ale zákulisné dohody medzi vedením magistrátu a developermi. Hlavná argumentácia v prijatí týchto zmien spočívala v tom, že známy developer (JTRE) prispeje výstavbou 97 nájomných bytov, i výstavbou lávky medzi jeho projektmi Nové Lido a Eurovea.
Štandardný proces by však nemal byť postavený na takomto vyjednávaní, ale participatívne. To znamená, že by mesto malo zorganizovať výskum územia, určiť environmentálne hodnoty, stanoviť historické hodnoty, otvoriť diskusiu s Petržalčanmi a usporiadať stretnutia alebo plánovacie prechádzky na mieste, spraviť pocitové mapy či uskutočniť iné formy participácie.
Chcú Bratislavčania novú štvrť, kde vznikne ďalšie moderné „downtown“ s prevažne investičnými bytmi? Alebo chcú radšej rekreačné územie i nový mestský park, ktorý by naviazal na športovo-rekreačnú minulosť územia?
Chcú obyvatelia novú štvrť, kde vznikne ďalšie moderné „downtown“ s prevažne investičnými bytmi? Alebo chcú radšej rekreačné územie i nový mestský park, ktorý by kontinuálne naviazal na športovo-rekreačnú minulosť územia spojenú s legendárnym kúpaliskom Lido, ktoré dotváralo charakter mesta do konca osemdesiatych rokov?
Zelení a progresívni politici mlčia
Na pozemkoch, ktoré prejdú zmenami, sa nachádza aj unikátny dubovo-hrabový Elyzejský lesík, ktorý spolu s prirodzeným vsakovaním vôd znamená pre mesto výrazne ochladzujúcu plochu – tzv. ostrov chladu. Je tam o päť stupňov Celzia menej oproti zastavaným plochám.
Najnepochopiteľnejšou črtou tohto hlasovania je fakt, že neexistuje žiaden argument, ktorý by vyvrátil, aký má význam kompaktná zeleň okolo Elyzejského lesíka pre Bratislavu v období klimatického otepľovania. Alebo si títo politici myslia, že o dvadsať rokov sa v Bratislave zmierni teplota? Pretože oni sami veľmi často najvýraznejšie komunikujú a predpovedajú, že zvyšovanie teploty ovzdušia a povrchu planéty bude len stúpať.
Nepochopiteľné tiež zostáva, že teraz, keď majú absolútnu väčšinu v mestskom zastupiteľstve a všetky formálne páky, nevyužijú možnosť pozitívne ovplyvniť životné prostredie. Pri tomto hlasovaní zostal hlas aktivistov a odbornej verejnosti nevypočutý. Potvrdilo to aj uplynulé zastupiteľstvo, kde viacerí poslanci popierali argumenty odborníkov.
Ako pri kauze planetária v PKO
Podobný scenár si pamätáme, keď sa develeporská firma Woal (prepojená na JTRE) po dlhých súdnych sporoch zaviazala výstavbou a tridsaťročnou prevádzkou planetária na mieste zbúraného kultúrno-športového areálu PKO, čím ukončila dlhoročnú traumatizujúcu kauzu. Túto kontribúciu však toto isté vedenie mesta v roku 2023 tiež zrušilo. Umožnilo tak dokončenie privatizácie nábrežia Dunaja, a tak stratilo priamu kontrolu nad jeho rozvojom.
Navyše, kde majú občania istotu a záruku, že budúce mestské zastupiteľstvo sa o desať rokov neskôr nezachová podobne a nezruší kontribúcie vyjednané pri projekte Nové Lido, ku ktorým sa developer pri hlasovaní zaviazal? Táto otázka taktiež podnecuje k myšlienke, prečo sa takáto zlá prax stále opakuje? Ako je možné, že mesto môže meniť územný plán netransparentne a nekoncepčne (pravdepodobne) na základe zákulisných dohôd s tým, kto je aktuálne pri kormidle mesta, ale bez širšieho verejného konsenzu?
Vizionár i antilíder?
V druhom funkčnom období zažíva súčasný primátor Matúš Vallo oproti tomu predchádzajúcemu oveľa náročnejšie časy. Počas jeho prvého mandátu sa rozbehla parkovacia politika, začalo sa s realizáciou mnohých z jeho mestských zásahov: zamerali sa na lavičky či výsadbu kvetových stredových pásoch mestských komunikácií a opravili napríklad nástupný priestor pred Hlavnou stanicou. Dnes má on a jeho klub poslancov koalície Team Bratislava, PS s SaS (v SaS však existuje výrazná kritika súčasných politík magistrátu) na rováši veľmi kontroverzné rozhodnutia ako umiestnenie električky pred SND, súhlas s kontroverzným projektom Petržalka City pri Chorvátskom ramene alebo spomínané zámeny pozemkov v Lide.
Spolu s kauzou planetária sú spoločným menovateľom všetkých týchto káuz neprimerané výhody pre jednu developerskú skupinu, ktorá v súčasnosti masívne pôsobí v Bratislave aj vo Vysokých Tatrách. Ak k tomu ešte prirátame nezákonné zvyšovanie daní či niekoľkonásobné predlžovanie termínu dokončenia výstavby električkovej trate do Petržalky, rekonštrukcia bývalého erotického salónu na bistro Ferdinand vyzerá byť jediný pozitívny počin jeho druhého volebného obdobia. Či aj hospodárny, efektívny a udržateľný, to ešte len uvidíme…
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.