Atentát

Rovnomenný film režiséra Jiřího Sequensa pomerne verne zachytáva vykonanie národného rozsudku nad ríšskym protektorom Reinhardom Heydrichom, ktorého zločinecké vyčíňanie skončil až atak dvoch československých parašutistov, Slováka Gabčíka a Čecha Kubiša.

07.10.2012 22:00
debata

Bohužiaľ, v českých krajinách sa teraz „nafilmovala“ jeho paródia. Námet tomuto vskutku švejkovskému dielku poskytol politikou frustrovaný muž z ľudu, ktorý strieľal. „Spáchal atentát na prezidenta Václava Klausa pri jeho stretnutí s občanmi," roznieslo sa po vlnách niektorých zvlčilých médií.

Dotyčný nič také očividne neurobil. Keby áno, hlava štátu, ktorú čaká skoré odchádzanie (z funkcie), by už prebývala „na pravde Božej“ (či skôr v pekle?). „Atentátnik", ktorého duševné zdravie bolo okamžite spochybnené, „pálil“ malé plastikové guľôčky z umelohmotnej pištole, tvrdiac, že chcel burcovať proti utrpeniu ľudu.

Inak, osobné stráže v inkriminovanej chvíli zlyhali, a tak padajú hlavy. Vo vedení ochranky, ale napodiv aj na Úrade vlády ČR. Udalosť zlomila politický väz poradcovi premiéra Nečasa, ktorý na mieste nebol. Na hodinu vyletel, pretože si najskôr vybavil účty so svojím šéfom, keď prezidenta označil za „kremľofilnú babu“. Nemohol pritom nevedieť, že predseda vlády lezie okolo prvého občana po kolenách a prosí, aby mu nepodkopávala už aj tak vratkú pozíciu.

Pravica bizarnú pseudoudalosť však okamžite využila, horúcou ihlou ušila scenár a pustila sa do režírovania. Len povážte, výtržník s airsoftovou pištoľkou vyznáva komunistické hodnoty! Je to vlastne druhý Breivik (hoci ten sa hlási k neonacizmu). Navyše spúšť stlačil sedemkrát, čo je takmer podprahový signál propagandistom. Keby to bol pravý revolver, a nie hračka pre pubertiakov, mohli urobiť priamu paralelu na sedem gulí sarajevských.

Sarajevským atentátom 2 sa totiž niekdajší predseda Občianskej demokratickej strany Václav Klaus zaklínal, keď mu pri oficiálnej návšteve Bosny v roku 1997 kolegovia z partaje odkázali, aby dôrazne zmenil svoju politiku. Z čoho vytvoril mýtus o výzve na demisiu a začal vyslovene štvavú mobilizačnú kampaň. Kto nešiel s ním, išiel proti nemu…

Hysterická, pozornosť odkláňajúca vlna sa však privalila aj kvôli búrke v pohári vody. Úplne obnažila rastúce napätie v českej spoločnosti. Pražskému hradu blízki alebo ním zamestnaní činovníci obvinili ľavicových intelektuálov a takzvaných ,,pravdoláskarov" (obdivovateľov Václava Havla), že „rozoštvávajú“ ľudí. Že za útok nesú morálnu zodpovednosť našepkávačov. Objavili sa dokonca príčinliví jedinci, ktorým nebolo zaťažko – tak trochu v duchu 2. republiky – ukázať prstom priamo na známeho spisovateľa Michala Viewegha, pretože ten vo svojich knihách pravidelne hlavu štátu zosmiešňuje.

Šírka uchopenia tejto lapálie naznačuje, že sa v českej spoločnosti schyľuje k nejakému dôležitému zlomu. Veľmi pravdepodobné a väčšinou občanov túžobne očakávané sú predčasné voľby, ktorých konanie môžu urýchliť krajské voľby, ako aj voľby do hornej komory parlamentu. Všetko závisí od toho, nie či, ale aký veľký debakel utrpia strany vládnej koalície.

Tie sú v posledných týždňoch spájané s nezvládnutou metanolovou aférou alebo policajným zatýkaním v najtesnejšej blízkosti ministra práce a sociálnych vecí Drábka. Než tento na pohľad studený „osekávač“ sociálneho štátu oznámil rezignáciu, stačil ešte vyhlásiť, že toto sa pred voľbami nerobí. Hotový škandál. Čím len posilnil moje dávne podozrenie, že je najznámejším českým asociálom.

Čo povedať na záver. Na Českú republiku je dlhodobo páchaný atentát a jej občania majú najvyšší čas si uvedomiť, že súčasťou aj bodygardmi jej tela sú oni sami.

debata chyba