Európska únia je ukážkovým príkladom. V roku 2023 dosiahli celkové hrubé domáce výdavky EÚ na výskum a vývoj – vlád, podnikov, VŠ, výskumných ústavov a mimovládnych organizácií – 381 miliárd eur. Aby sme toto číslo dali do kontextu, je to zhruba ekvivalent 350 miliárd dolárov, ktoré sa očakávalo, že sedem popredných amerických technologických spoločností preinvestuje len v roku 2024.
Medzitým technologický boom pokračuje v pretváraní globálnych finančných trhov, pričom tento sektor v súčasnosti predstavuje takmer 30 % indexu S&P 500 – viac ako ďalšie dva najväčšie sektory ekonomiky dohromady. Táto mimoriadna koncentrácia, poháňaná prudko rastúcimi oceneniami Magnificent Seven, podnietila nadšenie investorov a vyvolala obavy z potenciálnych rizík.
Budú ľudia bez práce?
V tomto kontexte rýchly rozvoj umelej inteligencie vyvolal búrlivú diskusiu o tom, ako zvládnuť jej potenciálne rušivý vplyv. Na jednej strane technologickí optimisti veria, že AI bude mať pozitívny vplyv na vytváranie pracovných miest. Rovnako ako predchádzajúce technologické revolúcie, tvrdia, automatizácia môže vytlačiť niektorých pracovníkov, ale môže tiež viesť k vzniku nových odvetví a profesií, viac než len kompenzovať stratu pracovných miest a zároveň poháňať produktivitu a ekonomický rast.
Môžu mať pravdu. Na prelome 19. a 20. storočia poľnohospodárstvo zamestnávalo 40 % pracovnej sily v USA, dnes menej ako 2 %. Keď pracovné miesta v poľnohospodárstve zmizli, vysídlení pracovníci sa presunuli do nových odvetví, ktoré sa stali chrbticou modernej ekonomiky. Najvýraznejším príkladom je sektor služieb, ktorý zamestnáva takmer 80 % pracovnej sily v USA, kým kedysi dominantný priemysel a stavebníctvo len 20 %.
Nezamestnanosť a extrémna nerovnosť spôsobená umelou inteligenciou by mohli narušiť sociálnu štruktúru, ktorá dnes umožňuje fungovanie ekonomiky.
Na druhej strane sa technologickí skeptici – najmä v politických kruhoch – čoraz viac obávajú dôsledkov revolúcie AI na zamestnanosť. Obávajú sa, že umelá inteligencia by mohla odštartovať éru ekonomického rastu „bez práce“ (bez zamestnanosti ľudí), v ktorej budú ľudskí pracovníci (robotníci) natrvalo vytlačení a ekonomické zisky potečú predovšetkým vlastníkom kapitálu.
Rozsah potenciálneho narušenia je ohromujúci, pričom Goldman Sachs odhaduje, že AI by mohla celosvetovo zrušiť 300 miliónov pracovných miest na plný úväzok. Prieskum Svetového ekonomického fóra ponúka optimistickejší výhľad, ktorý predpokladá, že AI zruší 83 miliónov pracovných miest a zároveň vytvorí 69 miliónov nových, čo bude mať za následok čistú stratu 14 miliónov pracovných miest alebo len 2 % súčasnej zamestnanosti v odvetviach ovplyvnených AI.
Lenže aj keď sa tie najnepriaznivejšie predpovede nenaplnia, umelá inteligencia je pripravená zmeniť pracovné trhy po celom svete. Masová technologická nezamestnanosť by mohla prehĺbiť nerovnosť, najmä medzi vlastníkmi kapitálu a miliónmi pracovníkov, ktorí by sa mohli náhle ocitnúť bez práce.
Ako viac zdaniť AI a zisky
Hroziace narušenie pracovného trhu vyvoláva kritickú otázku: Predpovedajú dnešné zisky poháňané AI vyššie dane v budúcnosti? Na zmiernenie účinkov presídľovania pracovných miest, predchádzanie sociálnym nepokojom a udržanie základných verejných služieb, akými sú národná bezpečnosť, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a infraštruktúra, musia tvorcovia politík nájsť nové zdroje príjmov. Vzhľadom na rozpočtové schodky môžu byť niektoré vlády nútené zvýšiť dane v najziskovejších sektoroch.
Pre podniky a investorov by to mohlo znamenať výrazne vyššie dane, keďže politici sa snažia prerozdeliť zisky z automatizácie. Vyskytli sa dve naliehavé obavy. Po prvé, so stratou pracovných miest spôsobenou technológiami, ktoré zmenšujú daňový základ, primárnym cieľom zvyšovania daní by sa mohli stať korporácie. Po druhé, nižšia zamestnanosť a klesajúci disponibilný príjem by mohli utlmiť spotrebiteľský dopyt a brániť hospodárskemu rastu.
V dôsledku toho sa lídri biznisu ocitnú v pasci. Ak sa chcú vyhnúť zvyšovaniu daní, musia si udržať daňový základ udržiavaním vysokej úrovne zamestnanosti. No ak chcú zvýšiť efektivitu a zvýšili ziskové marže, musia prijať automatizáciu – s rizikom vyšších firemných daní a slabšieho spotrebiteľského dopytu.
Z krátkodobého hľadiska môžu byť podniky v pokušení vyhliadky zvyšovania efektívnosti a vyšších marží založených na automatizácii. No časom tieto zisky pravdepodobne skrešú rastúce dane z príjmov právnických osôb a majetku, keďže vlády hľadajú nové zdroje príjmov na financovanie programov, ako je univerzálny základný príjem na ochranu životnej úrovne a udržanie ekonomickej a sociálnej stability.
Ak sa to nezastaví, nezamestnanosť a extrémna nerovnosť spôsobená umelou inteligenciou by mohli narušiť sociálnu štruktúru, ktorá dnes umožňuje fungovanie ekonomiky. No aby sa tak nestalo a obmedzili sa riziká, politici nebudú mať inú možnosť než zvýšiť dane, čím sa zabezpečí, že výhody automatizácie nepôjdu na úkor dlhodobej sociálnej súdržnosti.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org