Bývalá elita pohlcovaná pelotónom
V4 nikdy nechcela byť konkurentom Európskej únie ani nejakým formalizovaným ekonomickým zoskupením. Dokonca primárnym zmyslom existencie ani nebola ekonomická agenda, skôr spolupráca v spoločenskej premene na štandardné demokratické spoločnosti (toto však nevyhnutne má priemet do ekonomiky). Predsa však tvorila aj neformálny ekonomický klub, s ktorým sa ostatné krajiny SVE porovnávali ako so svojím vzorom.
Na začiatku transformácie v 90. rokoch bola skupina V4 elitou, najlepšie odolala nástrahám depresie a hyperinflácie tých čias. Elitou zostala aj pri integrácii do EÚ a zapájaní sa do svetových produkčných reťazcov. Ešte v roku 2019 zneli v nemeckých médiách na adresu V4 charakteristiky ako „ekonomická elektráreň v srdci Európy“. V súčasnosti už však neplatí (ako platilo pred 15 rokmi), že na čele skupiny SVE sú krajiny V4 a Slovinsko a s veľkým odstupom za nimi sa nachádzajú ostatné krajiny SVE. Pelotón sa premiešal. Klesla prestíž V4 a jeden zo skupiny V4 sa ocitol takmer na konci pelotónu.
Pobaltské ekonomiky alebo aj Rumunsko dobiehali úroveň V4 (Slovinsko ju predbiehalo už od začiatku). Na jednej strane je to prirodzené, platí princíp výhody slabšieho. To znamená, že krajina s nižšou štartovacou úrovňou má šancu rásť rýchlejšie a priblížiť sa vyspelejším. Lenže niektoré krajiny (Litva, Estónsko, Rumunsko) už v ekonomickej výkonnosti predbehli svoje niekdajšie vzory z V4. Konkrétne Slovensko v roku 2023 predbehli (v HDP na obyvateľa) všetky krajiny SVE okrem Bulharska a Lotyšska.
Značka V4 predčasne stráca vzácnosť a my by sme mali byť prví, komu to prekáža. Máme najmenší individuálny výtlak, je pre nás výhodné spoločné presadzovanie zjednotených záujmov cez V4.
Štáty V4 majú spoluvinu na strate lesku: poľavili v tvorbe atraktívneho podnikateľského prostredia a v rozvíjaní konkurencieschopnosti. Tradičná výhoda skvelého pomeru medzi mzdami a produktivitou vyprcháva; energie pre podniky sú tu drahé (a energetická náročnosť k tomu vysoká); investície do digitálnej transformácie a vyspelých technológií stále nízke. Koncentrovane to vidieť napríklad v tom, že pozícia V4 v rebríčku svetovej konkurencieschopnosti GCI 2024 výrazne utrpela. Akoby sa predčasné uspokojenie vo V4 skonfrontovalo s dravou snahou tých ostatných, v minulosti zaostávajúcich.
Dve rozdielne dvojice
Zdá sa, že sa spoločné výzvy a úsilia už hľadajú ťažko. Už opakovane sa V4 delí na „dvoch a dvoch“, hoci zloženie dvojíc sa mení. Pred niekoľkými rokmi tvorili jednu dvojicu Česko a Slovensko so svojím proeurópskym ťahom a druhú dvojicu Maďarsko a Poľsko v pozícii narušiteľov úniového domového poriadku. V súčasnosti je jednou dvojicou Česko a Poľsko, druhou Slovensko a Maďarsko – so svojimi nevyjasnenými orientáciami. V diplomatických rečiach sa zvykne situácia zľahčovať tým, že rozdiely sa týkajú „len“ zahraničnopolitických tém. Rozdiely však nie sú iba v geopolitickom kompase. Prvá dvojica (Česko a Poľsko) si bráni svoje pozície v SVE podstatne úspešnejšie ako tá druhá (Slovensko a Maďarsko).
Popri podobnosti argumentov Slovenska a Maďarska v politických debatách je tu zároveň rozdielny prístup k ekonomike. Súzvuk v známych kontroverzných témach sa však neprenáša (alebo sa prenáša len čiastočne) do ekonomickej politiky. Maďarsko má aktívnejší prístup v otázkach konkurencieschopnosti, rozvoja podnikateľského prostredia a budúcich hybných síl rastu. Niekoľko podporných faktov: Maďarsko sa v roku 2024 umiestnilo podstatne lepšie v hodnotení konkurencieschopnosti (Global Competitiveness Index), podstatne lepšie sa umiestnilo v rebríčku inovatívnosti ekonomiky (European Innovation Scoreboard) a malo lepšie parametre hospodárskych výsledkov podnikov, podnikového výskumu a vývoja alebo investícií do intelektuálneho bohatstva.
Rozpoltenosť V4 prispieva k slabšiemu výsledku zoskupenia. Slovensko pritom najviac potrebuje ekonomicky prosperujúcu V4. Okrem iného, my sme ekonomika s najväčším podielom ostatných krajín V4 na exporte. A jedine my máme na zozname piatich najvýznamnejších exportných partnerov všetky ostatné krajiny V4 (hoci top partnerom je Nemecko). Je to dané aj polohou: Slovensko je „zovreté“ medzi krajinami V4, ako jediná krajina V4 hraničí so všetkými ostatnými krajinami skupiny.
Značka V4 predčasne stráca vzácnosť a my by sme mali byť prví, komu to prekáža. Máme najmenší individuálny výtlak, je pre nás výhodné spoločné presadzovanie zjednotených záujmov cez V4 (ktorá je ako celok štvrtou najväčšou ekonomikou v EÚ a ôsmym najväčším exportérom na svete). Spoločnou „aktualizovanou“ strategickou agendou V4 by mohlo byť prekonanie pasce, v ktorej jej členovia uviazli na polceste pri dobiehaní úrovne európskej špičky: vyžaduje to veľa kooperácie v inováciách, infraštruktúre, technológiách: ideálna agenda pre spoluprácu malých, ale ambicióznych.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.