Istým znakom problémovej ekonomiky rozvíjajúcich sa trhov je nadmerné používanie dovozných ciel na ochranu domáceho priemyslu. Takéto politiky potláčajú hospodársku súťaž, zvyšujú infláciu, brzdia ekonomický rast a podporujú rozšírenú korupciu tým, že vládnym úradníkom od prípadu k prípadu dávajú právomoc udeľovať výnimky z ciel.
Znaky rozvojovej ekonomiky
Bolo by podceňovaním tvrdiť, že Spojené štáty americké sú na ceste stať sa extra protekcionistickou ekonomikou za múrom s vysokými colnými sadzbami. Od začiatku druhého funkčného obdobia vo funkcii prezidenta zaviedol Donald Trump 20-percentné clo na všetok dovoz z Číny a 25-percentné clo na všetok dovoz ocele a hliníka. Pohrozil 25-percentným clom na všetok mexický, kanadský a európsky dovoz a navrhol podobné clá na všetok dovoz automobilov, farmaceutických výrobkov, polovodičov a dreva. Okrem toho dal jasne najavo, že sa pomstí „recipročnými“ clami proti každej krajine, ktorej netarifné bariéry na USA export sú vyššie ako americké na ich.
Ďalším neklamným znakom problémovej ekonomiky rozvíjajúcich sa trhov je veľký rozpočtový deficit a veľké bremeno verejného dlhu. Na začiatku Trumpovho druhého funkčného obdobia mali USA rozpočtový deficit vo výške 6,5 % HDP a verejný dlh USA bol blízko 100-percentnej HDP, čo je na ceste k prekročeniu pomeru na konci druhej svetovej vojny.
S ekonomikou pri plnej zamestnanosti by to bol čas posunúť sa smerom k vyrovnanému rozpočtu. Všetci však vieme, že sa to nedeje. Súdiac podľa Trumpovho navrhovaného zníženia daní môže rozpočtový deficit typického rozvíjajúceho sa hospodárstva čoskoro blednúť v porovnaní s deficitom USA. Podľa Výboru pre zodpovedný federálny rozpočet by plánované zníženie daní zo strany administratívy zvýšilo rozpočtový deficit USA v nasledujúcom desaťročí o 5 až 11 biliónov dolárov. To by do roku 2034 zvýšilo verejný dlh na 140 % HDP – alebo o 50 % viac ako pomer dlhu v typickej ekonomike rozvíjajúcich sa trhov.
Až donedávna bolo veľkou výhodou USA to, že investori mohli mať plnú dôveru v prevládanie právneho štátu, ako aj v to, že pre všetkých účastníkov trhu existujú rovnaké podmienky. Ale aj tu sa ukazuje, že USA túto svoju výhodu už premrhávajú.
Iný znak problémovej ekonomiky rozvíjajúcich sa trhov zasvieti, keď hŕstka oligarchov preváži politický vplyv – alebo dokonca priamo ovládne moc – a keď vláda urobí všetko pre to, aby podkopala dôveru vo verejné inštitúcie vo všeobecnosti a najmä v centrálnu banku.
Stačí si spomenúť na Elona Muska, milionárov a miliardárov, poverených ministerstvom financií USA (Scott Bessent) a ministerstvom obchodu (Howard Lutnick), aby sme uznali, že USA sú na dobrej ceste stať sa oligarchiou. Rovnako Trumpom menovaný riaditeľ FBI Kash Patel – muž, ktorý je otvorene odhodlaný rozložiť inštitúciu, ktorú vedie, a jeho časté útoky na predsedu Federálneho rezervného systému Jeromea Powella, nás nezanechávajú na žiadnych pochybnostiach o tom, že dôvera verejnosti v inštitúcie je nemilosrdne podkopávaná.
Nevyspytateľnosť hospodárstva
Ďalším bodom, ktorý majú teraz USA spoločný s mnohými krajinami s rozvíjajúcimi sa trhmi, je veľmi nevyspytateľný prístup k tvorbe hospodárskej politiky, ktorý vytvára atmosféru zvýšenej neistoty podkopávajúcej dôveru investorov a spotrebiteľov. Dvom hlavným obchodným partnerom USA sa v jeden deň hrozí 25-percentnými clami, len aby im bol na druhý deň udelený odklad na jeden mesiac. Vládni pracovníci sú hromadne prepúšťaní Muskovým ministerstvom pre efektívnosť vlády (DOGE) a potom sú znovu prijatí, lebo sa medzitým ukáže, že vykonávali základné funkcie – ako je napríklad dohľad nad zásobami jadrových zbraní USA. Niet divu, že akciový trh omdlieva: dôvera investorov a spotrebiteľov klesá.
Až donedávna bolo veľkou výhodou USA v porovnaní s väčšinou ekonomík rozvíjajúcich sa trhov to, že investori mohli mať plnú dôveru v prevládanie právneho štátu, ako aj v to, že pre všetkých účastníkov trhu existujú rovnaké podmienky. Ale aj tu sa ukazuje, že USA túto svoju výhodu už premrhávajú. Samozrejmosťou sa stávajú verejné námietky výkonnej moci voči legitímnym súdnym rozhodnutiam a tí, ktorí majú politickú moc, sa už ani neobťažujú skrývať očividné konflikty záujmov.
To všetko je hlboko znepokojujúce nielen pre ekonomické vyhliadky USA, ale aj pre zvyšok sveta. Keďže USA zostávajú najväčšou svetovou ekonomikou, ekonomické škody v takom rozsahu, aké spôsobuje Donald Trump, budú vrhať dlhý, temný tieň – a nebude existovať žiadna záchranná akcia MMF ani plán štrukturálnych úprav, ktoré by veci vrátili do koľají.
Project syndicate
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.