Zvonka je zasa Izrael vystavený útokom palestínskych militantov a diplomatickým atakom pre vojenské zásahy Izraela v Pásme Gazy a na juhu Sýrie. To všetko má dosah na stabilitu celej vlády, z čoho sa snaží ťažiť izraelská opozícia. Ktoré opozičné strany môžu ohroziť Netanjahuovu dominanciu na izraelskej politickej scéne?
Tri hlavné riziká pre Netanjahua
Izrl čelí niekoľkým vnútropolitickým a zahraničnopolitickým problémom, ktoré ohrozujú pozíciu premiéra Netanjahua a vytvárajú preňho viaceré riziká s možným dosahom na jeho reputáciu. Prvým je osud 59 rukojemníkov, ktorí sú stále v zajatí Hamasu v Gaze.
Po kolapse prímeria v marci sa protesty za ich prepustenaeie zintenzívnili, pričom neschopnosť premiéra priviesť rukojemníkov domov je častou výčitkou opozície. Súčasne krajná pravica, ktorá volá po radikálnom vojenskom riešení situácie, je pre Netanjahua dôležitá pre udržanie väčšej koalície.
Druhým rizikom je ohrozenie nezávislosti štátnych inštitúcií, ktoré sa začalo kontroverznou reformou súdnictva v roku 2023. Novela Výberovej komisie, ktorá volí členov izraelského najvyššieho súdu, vyvolala obavy o zvýšený politický zásah do výberu sudcov. Opozícia tvrdí, že reforma oslabí nezávislosť súdov. Ďalší problém predstavuje odvolanie veliteľa Šin Betu Ronena Bara po sporoch s premiérom. Naťahuje sa tiež pokračujúci súdny proces proti premiérovi v troch prípadoch podozrenia z korupcie.
Tretím rizikom je bezprecedentné zlyhanie bezpečnostných zložiek štátu, ktoré umožnilo vniknutie palestínskych teroristov do Izraela. K tomu prispel chaotický postup armády, čo malo za následok ďalšie útoky. Napriek tomu, že prebiehajú vyšetrovania, doteraz nebola vyvodená žiadna personálna zodpovednosť. Premiér Netanjahu sa snaží oddialiť vznik vyšetrovacej komisie pre prebiehajúcu vojnu v Gaze, zatiaľ čo opozícia požaduje urýchlené vyšetrovanie a ukončenie vojny.
Kto by mohol situáciu využiť?
Prvou stranou je Národná jednota (po hebrejsky Štátny tábor) bývalého ministra obrany Bennyho Ganca. Ide o centristickú stranu, ktorej programové témy sú podobné strane Likud premiéra Netanjahua, čo môže mať pozitívny ohlas u voličov Likudu.
Strane sa však nepáči premiérov spôsob riešenia vojny v Gaze a súdnej reformy. Predstavitelia aliancie tak často vystupujú na protestných zhromaždeniach. V súčasnosti by obsadili približne 17 kresiel v Knesete (pre porovnanie Likudu predvolebné modely predikujú približne 23 kresiel).
Premiér Netanjahu sa snaží oddialiť vznik vyšetrovacej komisie pre prebiehajúcu vojnu v Gaze, zatiaľ čo opozícia požaduje urýchlené vyšetrovanie a ukončenie vojny.
Druhou opozičnou stranou je Ješ Atid, ktorú vedie Jair Lapid. Ide o liberálnu stranu, ktorá sa v mnohom rozchádza s Likudom, najmä pri hodnotových témach, akými sú v Izraeli napríklad práva homosexuálov, odluka náboženstva od štátu či integrovanie ultraortodoxných do spoločnosti (vrátane vojenského výcviku). Osloviť tak môže najmä liberálne mestské prostredie. V súčasnosti však preferenčne stagnuje. Predvolebné modely predikujú strane asi 13 kresiel.
Pozornosť však možno upriamiť na tretiu opozičnú stranu, ktorá do istej miery môže byť pomyselným „čiernym koňom“ budúcich volieb. Ide o stranu Demokrati, ktorá vznikla zlúčením stredoľavej Strany práce a ľavicovej strany Merec.
Strana práce má v Izraeli historický význam. Z jej radov vzišli mená ako Jicchak Rabin či Šimon Peres. V posledných rokoch však zažívala úpadok. Zlúčenie so stranou Merec umožnilo strane prežiť a získať novú dynamiku.
Tohto procesu sa ujal Jair Golan, bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu armády, ktorý sa vo vojne s Hamasom zviditeľnil tým, že krátko po útoku Hamasu šiel na vlastnú päsť pomáhať brániť svoju krajinu do oblasti kibucu Reim. Golan je tiež známy svojou účasťou na protestoch, kde sa stretáva s rodinami rukojemníkov a podporuje ich záujmy.
Ďalšou výraznou postavou strany je poslankyňa Naama Lazimi. Vyrastala v sefardskej rodine v rozvojovom meste Migdal ha-Emek, na západnej periférii galilejského Nazaretu. Jej rodičia boli tradičnými voličmi Strany práce. Často zdôrazňuje sociálnodemokratické témy a sociálnu rovnosť. Na rozdiel od viacerých diskreditovaných ľavicových politikov však jej sociálna demokratickosť u potenciálnych voličov môže byť skutočne hodnoverná. Navyše žije v tradičnej rodine s manželom, ktorý je aktivistom ortodoxnej strany Šas.
Kľúčovým elementom budúcich volieb budú voliči, ktorí kedysi volili Likud a ktorí po útoku Hamasu k nemu stratili dôveru. Ide tiež o ľudí, ktorí žijú na hranici s Pásmom Gazy a ktorí po útoku Hamasu zostali sami napospas ozbrojencom, pričom dlhoročne nechcene tolerovali salvy rakiet spoza hraníc Gazy, podobne ako obyvatelia severných oblastí Galiley. Ak sa týmto stranám podarí pochopiť problémy týchto ľudí a správne komunikovať vyššie uvedené témy, tak majú veľký potenciál raz zostavovať novú izraelskú vládu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.