Naráža však na problém. Jeho popularita výrazne klesla, v neposlednom rade vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu. A v hre je aj jeho obľúbený protikandidát: starosta Istanbulu Ekrem İmamoğlu z centristickej Republikánskej ľudovej strany (CHP).
Primátor zbavený diplomu
Keď CHP na 23. marca 2025 naplánovala vnútrostranícke primárky pre svojho prezidentského kandidáta, štátne orgány AKP začali konať. Istanbulská univerzita v prvom kroku 18. marca 2025 İmamoğluovi z viac ako chatrných dôvodov zrušila diplom. Predpokladom na prezidentskú kandidatúru v Turecku je vysokoškolské vzdelanie. Nasledujúci deň bol İmamoğlu v skorých ranných hodinách zatknutý.
Obvinenia sa odvolávajú na korupciu a podporu terorizmu. Stoja však na vratkej pôde. V základe sa zakladajú na informáciách anonymných „svedkov“. Pre opozíciu predstavujú kroky režimu AKP „štátny prevrat“. Oficiálne zdôvodnenia zadržania spochybňujú dokonca aj skupiny obyvateľstva, ktoré sa v minulosti prikláňali k AKP.
V deň CHP primárok bol İmamoğlu oficiálne vzatý do vyšetrovacej väzby. Za dôvod bolo označené riziko úteku, no podľa tureckého novinára Bülenta Mumaya je skutočnou príčinou „riziko víťazstva vo voľbách“. Vyšetrovacia väzba bola uvalená na základe obvinení z korupcie. Tvrdenie o podpore terorizmu sa pri uvalení vyšetrovacej väzby nakoniec nezohľadnilo. Politicky to znamená rozdiel.
Najväčšie protesty od roku 2013
V tom prípade by bol totiž İmamoğlu suspendovaný a nenahradený. V súčasnej situácii môže mestský parlament za İmamoğlua zvoliť dočasnú náhradu; naopak v prípade údajnej podpory terorizmu by mohla vláda AKP vymenovať nútenú správu podľa vlastného výberu. Metropola teda zatiaľ politicky ostáva v rukách CHP, čo sa dá vnímať ako čiastočný ústup vlády AKP.
Hoci politici z krajín EÚ postup proti İmamoğluovi odsúdili, EÚ sa Erdoğanovi z geopolitických dôvodov podkladá.
Vlna protestov bola oveľa silnejšia, než sa očakávalo. Ide o najväčšie protesty od niekoľko mesiacov trvajúcich protestov v parku Gezi v roku 2013. Aj túto nedeľu opäť vyšli do ulíc po celej krajine napriek zákazu demonštrácií a mnohým ďalším prekážkam státisíce ľudí. Centrom demonštrácií bol Istanbul. Masové demonštrácie sa konali aj v Ankare a Izmire, ovládaných opozíciou. Protesty však prebiehali aj v konzervatívnych mestách ako Konya či Sivas. Primárky CHP sa pre İmamoğlua stali plebiscitom. CHP dala nielen svojim členom, ale aj ostatným sympatizantom možnosť hlasovať vo vlastných urnách. Tvorili sa dlhé rady. İmamoğluovi nakoniec odovzdalo svoj hlas 15 miliónov voličov.
Študentský bojkot
Opozícia sa snaží vyvíjať aj ekonomický tlak. Predseda CHP Özgür Özel vyzval na bojkot spoločností blízkych režimu, ako sú napr. koncern čerpacích staníc, sieť kníhkupectiev či sieť kaviarní. Strana zároveň spustila výzvu na bojkot prorežimných médií ako TRT, CNN Türk, Kanal D a skupina Sabah. To sú formy protestu s dlhodobejším dosahom.
Pouličné protesty vyvinuli vlastnú dynamiku, a to nad rámec stratégie CHP. Kľúčovú úlohu zohrávajú študenti, pobúrení konaním Istanbulskej univerzity. Podľa nápisov na transparentoch vnímajú odobratie diplomu ako „nezákonnosť“. Protestujú však aj proti nedemokratickým opatreniam na univerzitách, obmedzovaniu akademických slobôd a bezperspektívnosti. Na Istanbulskej univerzite veľké protesty vypukli priamo pred hlavným vchodom do kampusu. Študentské bojkotové hnutia prebiehajú na viacerých významných univerzitách, najmä v Istanbule, Ankare a Izmire.
Protesty sa konajú na pozadí rastúcej nespokojnosti s ekonomickou a so sociálnou situáciou. Vysoká inflácia v posledných rokoch viedla k zvýšeniu chudoby, a to aj medzi hlavnými voličmi AKP. Napriek tvrdým represiám mnohí dúfali, že nasledujúce prezidentské voľby prinesú zmenu. Vláda AKP teraz hrozí, že túto možnosť obyvateľom odoberie. To je dôvod, prečo sú protesty také silné.
Ťah Kurdmi
Protestné hnutie je politicky veľmi heterogénne – od ľavice a Kurdov až po prívržencov CHP a tureckých nacionalistov. Napätie je citeľné. Generálny tajomník CHP Özel zdôraznil potrebu širokej demokratickej aliancie. Okrem zintenzívnenia represií má vláda AKP za cieľ rozdeliť opozíciu. V prvom rade sa od protestného hnutia pokúša oddeliť Kurdov.
Rokovania s kurdskými politickými silami o politických riešeniach a odzbrojení kurdských partizánov PKK prebiehajú už mesiace. Kurdskí politici podľa možností nechcú tieto rozhovory ohroziť. Na kurdskej strane zároveň panuje veľká nedôvera k motívom vlády. Spolupredseda strany DEM, ktorá má silné kurdské korene, Tuncer Bakırhan a predseda CHP Özgür Özel však v spoločnom vystúpení opätovne potvrdili ochotu spoločne bojovať za mier a demokraciu.
Z hľadiska zahraničnej politiky je však situácia priaznivá pre vládu AKP, nie pre demokratickú opozíciu. AKP má oveľa lepší vzťah s Trumpovou administratívou ako s administratívou jeho predchodcu. Hoci jednotliví politici z krajín EÚ postup proti İmamoğluovi odsúdili, EÚ sa Erdoğanovi z geopolitických dôvodov takisto podkladá. Turecké protestné hnutie vedie svoj boj za demokraciu vo veľmi ťažkých podmienkach.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.