Keď som sa v júli v roku 2023 dozvedela, že mesto odhlasovalo zmarenie projektu planetária, bol to pre mňa šok. Udialo sa to rýchlo, len za šesť dní a bez diskusie. Jeden z popredných lídrov progresívneho hnutia sa rozhodol vymeniť tento rozpracovaný projekt, a teda vznik mestotvornej, populárno-vedeckej a kultúrnej inštitúcie, za peniaze pre jeden z jeho volebných sľubov.
Na projekte pracovali ľudia z občianskeho združenia Slovenské planetáriá viac ako osem rokov. Ako mohol primátor Matúš Vallo hodiť cez palubu ľudí a projekt, ktorých jediným cieľom je kultivovanie a vzdelávanie verejnosti? Môžeme si to v týchto časoch, keď sa prepadávame vo vzdelanostných výsledkoch mládeže a v boji proti dezinformáciám, dovoliť?
Názor občanov nie je dôležitý
Dohodli sa, že developer sa radšej vyplatí a magistrát tieto peniaze použije na projekt Plató Staromestská (prekrytie Staromestskej ulice), čo malo byť jedným z osobných splnených snov primátora Valla. A tak mesto nakoniec nemá nič, ani planetárium a nebude ani prekrytie Staromestskej ulice.
Povedať, že mesto nemá nič je vlastne eufemizmus. No v kontexte slovenskej reality, kde sú podobné projekty ako výstavba osvetového centra pre vesmír, vedu a výskum skôr ojedinelým počinom, znamenajú teraz peniaze, ktoré mesto dostalo za zrušenie planetária, jednoducho zmarenú príležitosť. Pričom samotný projekt Plató je z dopravného aj urbanistického hľadiska sporný a pravdepodobne aj zbytočný. Podobný proces sme zažili nedávno pri zámene pozemkov na Lide, kde chýbal proaktívny záujem o postoje obyvateľov Petržalky a kde hlas aktivistov a odbornej verejnosti zostal odignorovaný. Na zasadnutí zastupiteľstva mesto rozhodlo bez participácie Petržalčanov.
Kritika vedenia Bratislavy je označovaná primátorom Vallom ako šírenie smeráckych lží či konšpirácií. Pritom často ju formulujú jeho bývalí voliči a spolupracovníci.
Príklady, ako to robiť inak a lepšie, sú dokonca aj v Brne či v Košiciach, netreba po ne chodiť do vyspelých miest ako Viedeň, ktorá si oprávnene drží popredné miesto v kvalite života obyvateľov, čo však zahŕňa aj ich zapájanie sa do procesov tvorby mesta. V súčasnosti mesto pripravuje nový ucelený územný plán bez zásadného informovania verejnosti a jej participácie a podobným spôsobom prerokúva aj zmeny aj doplnky v oblasti (projektoch) Mlynských Nív a Palmy, pričom duch netransparentnosti zostáva.
Elitárstvo a kontinuita papalášizmu?
Kritika súčasného vedenia Bratislavy je označovaná samotným primátorom ako šírenie smeráckych lží či konšpirácií. Pritom často ju formulujú jeho bývalí voliči a spolupracovníci. Starostka mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová hovorí o elitárstve vedenia mesta: „V týchto posledných rokoch tohto druhého obdobia pána primátora mám pocit, že v meste vládne skôr taká nadradenosť, že my to vieme lepšie ako vy, my sme tá elita, ktorá tomu rozumie, a ak sa vytvára nejaký dojem participácie s verejnosťou, je to komunikácia naoko, ktorá nemá reálny dosah, lebo už je niekde dohodnuté.”
Poslanec NR SR a predseda OKS Ondrej Dostál a podpredsedníčka OKS a bývalá starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová pri prerokovaní o nezákonnom procese zvýšenia daní na zastupiteľstve vedeniu mesta vyčítali podobné procesné správanie, ako vykazujú politici z SNS, Hlasu a zo Smeru. Dostál vo svojom príhovore argumentoval, že zásadným problémom bolo to, že zmena sa udiala cez poslanecký návrh priamo na rokovaní zastupiteľstva, čo sa nelíši od skrátených konaní prijímania legislatívy v NR SR, ktorú kritizovala opozícia i verejnosť na demonštráciách proti zmenám v trestných kódexoch.
Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu zákona pri procese zvyšovania dane z nehnuteľnosti v hlavnom meste podali Aufrichtová a bývalý prednosta staromestského úradu, ekonóm Martin Mlýnek podnet, ktorý prokuratúra vyhodnotila ako dôvodný a vydala upozornenie na nezákonné prijímanie a schválenie uznesenia o zvyšovaní daní z nehnuteľnosti. Aufrichtová: „Proces prijímania zvyšovania daní z nehnuteľnosti zámerne obišiel právo verejnosti na informovanosť a právo vyjadriť sa k danej úprave.”
K účasti verejnosti na procesoch sa pritom Matúš Vallo zaviazal v dokumente Program rozvoja mesta 2022–2030, kde sľuboval transparentnú a proaktívnu komunikáciu s obyvateľmi pri tvorbe politík a normotvorného procesu. Z tohto zámeru sa medzičasom stalo len PR, kde sú obyvatelia len pozorovateľmi a štatistami rozhodnutia mesta. K tomu mu dopomáha masívna komunikačná mašinéria, ktorú si vybudoval na magistráte. Je najväčším komunikačným oddelením samospráv na Slovensku, pričom ani Úrad vlády, ministerstvá alebo Prezidentský palác dnes nemajú k dispozícii takýto počet zamestnancov starajúcich sa o verejný obraz inštitúcie.
Paradoxné je, že ak by sa naozaj tieto jeho vízie uskutočňovali, tak by mesto fungovalo efektívne a nemuselo sa tak často spoliehať na obracanie kritiky a zlepšovania imidžu magistrátu. Z Bratislavy mesta sa mohol stať pozitívny príklad pre ostatných, čo je tiež jedna z ďalších premárnených príležitostí.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.