Je Trump “crazy”?
Protekcionistické opatrenia Donalda Trumpa sú iba jednou zložkou jeho ekonomickej agendy. Trumpnomics okrem toho zahrnuje znižovanie daní a rozsiahlu dereguláciu, je zvláštnym mixom neoliberalizmu a politiky merkantilizmu 16. a 17. storočia. Trump clá zdôvodnil takto: „Spojené štáty boli po desaťročia drancované, ničené a plienené blízkymi i vzdialenými štátmi, spojencami i nepriateľmi.“ Odhliadnuc od expresívnosti tohto vyjadrenia pravdou je, že od konca 70. rokov a najmä od príchodu Ronalda Reagana do Bieleho domu deficit obchodnej bilancie USA každým rokom narastal, až dosiahol závratný rozmer. A nie je pravdou, že deficit obchodnej bilancie nehrá žiadnu rolu. Zjednodušene povedané pre štát v deficite to znamená dovoz nezamestnanosti, naopak, pre čistého exportéra vývoz nezamestnanosti za hranice.
USA presadzovali liberalizáciu v medzinárodnom obchode dávno pred nástupom reaganomiky založenej na neoliberálnej doktríne, ktorej prvým princípom je liberalizácia. V roku 1947 USA iniciovali vznik Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), neskoršie vznik Svetovej obchodnej organizácie (WTO), tzv. liberalizačné kódy v OECD zahrnujúce i liberalizáciu pohybu kapitálu a tzv. Washingtonský konsenzus obsahujúci princíp liberalizácie.
Časť prosperity obchodných partnerov USA bola „na úkor“ Američanov: nie však paušálne pre každého. Na jednej strane USA prichádzali o zamestnanosť a čelili mzdovému dumpingu zo zahraničia, ale na strane druhej Američania profitovali z nízkych dovozných cien a rástla ich kúpna sila. Otázne je, kto bol víťaz a kto porazený…
USA predstavujú iba malý podiel na svetovom obchode (11 %) a „zvyšný svet“, ak nenaskočí na devastačnú politiku „zachráň sám seba“, môže sa recesii vyhnúť.
Podľa Economic Policy Institute kvôli obchodnej dohode s Kanadou a Mexikom známej pod skratkou NAFTA stratili USA 682-tisíc pracovných miest. Dôsledky obchodovania s Čínou mali oveľa devastačnejšie účinky: medzi rokmi 2001 až 2018 čínske praktiky obchodovania s USA prispeli k strate 3,7 milióna pracovných príležitostí v USA.
Lenže na raste deficitu obchodnej bilancie USA sa nepodieľala iba nízka colná ochrana USA (priemerne okolo 2,5 %, ktorá po zavedení všetkých Trumpových ciel stúpne na 22 %, naposledy ako v roku 1910). Z tzv. offshoringu – z vývozu investícií – ťažili americké korporácie profitujúce z nižšej mzdovej úrovne, z nižších daní a nízkej regulácie v zahraničí na úkor amerických robotníkov, ktorí sa stali nepotrebnými. Neprekvapuje, že prezident odborovej organizácie United Auto Workers, mimochodom podporovateľ Kamaly Harrisovej, zatlieskal Trumpovým clám v očakávaní, že Ford, GM a Stellantis vrátia svoju produkciu do USA.
Trumpove clá sa nepochybne odrazia na zvyšovaní cien, a inflácia, ktorá má redistribučný charakter, dopadne najviac na nižšie príjmové skupiny. Centrálna banka bude musieť zvýšiť úrokové sadzby – a dôsledkom bude spomalenie rastu HDP. Trump a jeho minister obchodu Howard Lutnick dokonca pripúšťajú krátkodobú recesiu – ako cestu k „Veľkej Amerike.“
Možno očakávať, že mnohí zahraniční investori, aby obišli prohibitívne clá, zainvestujú v USA. Ohlásili to ešte pred 2. aprílom napríklad spoločnosti Hyundai, taiwanský čipový gigant TSMC a zrejme budú nasledovať i ďalší. Otázkou zostáva koľkí.
Nová Veľká depresia alebo bumerang?
Rozsah a výška Trumpových ciel prekračujú všetky racionálne medze. Možná eskalácia, ktorou hrozí Trump v prípade odvetných opatrení (na 34– percentnú odvetu Číny už uvalil clo 104 %), hrozia vážnymi dosahmi na „zvyšný“ svet. Na Trumpove clá okamžite zareagoval Wall Street najväčším burzovým prepadom porovnateľným s tzv. March Turmoil – prepadom na americkej burze v roku 2020 ako odpoveďou na neistotu vyvolanú covidom. Niektoré ázijské burzy zaznamenali dokonca prepad porovnateľný s rokom 2008. Podľa the Guardian 500 najbohatších ľudí na svete stratilo na cenách akcií okamžite viac ako pol trilióna USD – nádejajúc sa, že iba dočasne.
Nové clá zasiahnu asi 70 % exportu EÚ do USA v hodnote 380 miliárd eur ročne. Clá nedopadnú na každý členský štát rovnako a pri formulovaní politiky, ktorá by mala túto stratu aspoň čiastočne kompenzovať, bude treba na to prihliadať. ECB odhaduje pokles rastu eurozóny o 0,3 až o 0,5 % ročne. Odhady globálneho poklesu čoskoro prinesú Svetová banka a ďalší.
Sotva sa však bude opakovať tzv. Veľká depresia z 30. rokov 20. storočia. USA vtedy ako prvé uplatnili protekcionistickú politiku, ktorej heslo bolo „ožobráč svojho suseda“, inými slovami „zachráň sám seba“. Práve táto politika bola podhubím veľkej hospodárskej krízy.
Dnes však USA predstavujú iba malý podiel na svetovom obchode (11 %) a „zvyšný svet“, ak nenaskočí na devastačnú politiku „zachráň sám seba“, môže sa recesii vyhnúť. Straty spôsobené politikou USA môžu ostatné štáty postupne kompenzovať intenzívnejším vzájomným obchodom. USA sa môžu ocitnúť v izolácii, ktorá spôsobí presný opak toho, čo Trump zamýšľal.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.