Môžu sa však Ukrajinci dočkať mieru? Dosiahol Putin, čo chcel, takže prestane s terorizovaním? Podľa jeho slov a doterajšieho správania môžeme byť voči dohode s ním oprávnene skeptickí. Ako upozornil historik Stephen Kotkin, Putinovým cieľom totiž nie je obrana vlastnej krajiny, ale zničenie životaschopnosti tej susednej.
Ak by Rusko považovalo za hrozbu NATO, neničilo by ukrajinské kultúrne inštitúcie, neničilo a nerabovalo by tamojšie múzeá a neodnášalo z krajiny artefakty. Neunášalo by ukrajinské deti a to v desaťtisícových počtoch. Jeho cieľom je vymazať pamäť Ukrajiny ako nezávislého národného štátu. Odôvodňovať začatie vojny provokáciami je ako ospravedlňovať znásilnenie tým, ako sa obeť správala či obliekala.
Hľadať u napadnutého zámienky na útok a premýšľať o tom, či predsa len nebol čiastočne opodstatnený, ho nerobí, rovnako ako znásilnenie, nijako lepším alebo oprávnenejším. Šlo o zásah do cudzieho priestoru a bodka.
Putin navyše už v roku 2008 navrhol poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi, aby si Ukrajinu rozdelili, pretože podľa neho ide o umelý štát, pričom Ľvov, ktorý Poliaci poznajú ako Lwów, vníma ako poľské mesto.
Poľsko takýto záujem nikdy nevyjadrilo, no Rusko aj naďalej trvá na tom, že Varšava si chce Ukrajinu rozkúskovať, aby sa tak mohlo stavať do pozície jej jediného a legitímneho ochrancu. Pokiaľ ide o otázku ukončenia vojny a dospenia k mierovej dohode, podľa ukrajinského aktivistu ľavicového Sociálneho hnutia Ukrajinci majú na pamäti osud ľudí na okupovaných územiach a to, ako zabrániť Rusku v obnovení vojny.
Hľadať u napadnutého zámienky na útok a premýšľať o tom, či predsa len nebol čiastočne opodstatnený, ho nerobí, rovnako ako znásilnenie, nijako lepším alebo oprávnenejším. Šlo o zásah do cudzieho priestoru a bodka.
Pred mnohých z nich vojna postavila voľbu či žiť pod Putinovou autoritárskou vládou, alebo v demokracii, hoci s vážnymi nedostatkami (Západ spolupracoval s autoritárskym Ruskom pred aj po obsadení Krymu, napriek útokom v Čečensku a Sýrii, a naďalej podporuje Izrael, navzdory zločinom proti ľudskosti páchaným v Gaze a na Západnom brehu). Väčšina si preto radšej zvolila zarytý odpor k okupácii.
Trump nemôže Ukrajinu dotlačiť k dohode, ktorú nechce, pretože by mohla pokračovať v gerilovom boji, pričom by ju ďalej podporovali niektoré krajiny EÚ. V prípade zorganizovania volieb či odstavenia Zelenského by tiež len sotva mohol prebrať krajinu proruský politik.
Po zverstvách, ktorých sa dopustili ruskí vojaci, by bábkovú vládu do Kyjeva bolo možné nasadiť iba silou. Ako ďalej upozorňuje renomovaný historik a odborník na medzinárodné vzťahy Kotkin, NATO nemá dostatok ozbrojených síl, takže v prípade väčšieho konfliktu v Indopacifiku, na ktorý sa USA sústreďujú kvôli silnej konkurencii Číny, by sa všetky americké sily presunuli tam. Vákuum po ich odchode by mohli zaplniť armády Poľska, baltských štátov či Fínska, Švédska, ktoré majú vlastné armády, keďže dosiaľ neboli v NATO.
Ukrajina nedokáže viesť sebaobrannú vojnu, ak jej iné krajiny nebudú pomáhať s výzbrojou. Medzi Ruskom a ňou totiž existuje obrovský silový nepomer. Ukrajinci nebojujú proxy vojnu Spojených štátov, ako sa pošuškáva, bojujú preto, lebo si vážia prežitie vlastného národa. Bez ich vôle by boj skončil (podobne, ako sa Severný Vietnam rozhodol vzdorovať agresii USA s pomocou ZSSR a Číny).
USA ich začali podporovať z vlastných dôvodov – aby zabránili rozširovaniu vplyvu Ruska a posilnili vzťah so spojencami NATO. S prezidentom Trumpom sa situácia zmenila – ten sa pokúša rozdeliť si Ukrajinu s Ruskom na nerastné suroviny a územie (vrátane obyvateľov a zdrojov). Putin by ju však zbavil autonómie a zabránil vstupu do NATO či EÚ. Širšia dohoda medzi Spojenými štátmi a Ruskom by ohrozila iné európske národy. Obrana ukrajinskej suverenity je dnes preto rovnako dôležitá ako predtým.
Aký by teda mohol byť príspevok ľavice k sebaobrane napadnutej Ukrajiny? Žiadať zrušenie ukrajinského dlhu, zabavenie zmrazených ruských finančných aktív, obnovenie práv tamojších pracujúcich, zdanenie bohatých na financovanie verejných služieb, ale aj dôsledná kontrola nakupovaných zbraní potrebných na obranu európskych krajín.
Takto by sa na Rusko vytvoril ekonomický a vojenský tlak, aby bolo donútené k ukončeniu vojny. Po skúsenostiach s opakovaným porušovaním dohôd si ukrajinské vedenie veľmi dobre uvedomuje, že Rusko by prípadnú prestávku vnímalo ako príležitosť na začatie nového útoku. Cieľom rokovania by mala byť udržateľná dohoda.
Rusko si nemôže prisvojovať pojmy ako „rokovanie“ či „mierové rozhovory“. Nikto na svete si nepraje mier na Ukrajine viac ako Ukrajinci, pretože je to ich krajina, nie Rusko, ktoré bolo napadnuté a je dennodenne terorizované. No výsledok, ktorý by agresora odmenil, by nielenže posilnil Putinov režim, ale aj zväčšil útlak na okupovaných územiach a zabránil návratu tým, čo krajinu opustili.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.