Našlo si aj heslo, ktoré by malo dôkladne zakryť podstatu ďalšej z reforiem. Táto však znamená popretie jedného z bodov programového vyhlásenia vlády, ktorým má byť stabilizácia a posilňovanie regiónov za účelom celkového posilnenia súdržnosti Slovenska. Čarovaním so slovami však najnovšia ambícia ministerstva regionálne stredné školstvo oslabuje a v mnohých regiónoch doslovne likviduje.
Nerušíme, integrujeme!
V programovom vyhlásení súčasnej vlády absentovali dlhodobé a predvolebné ambície pravicových politických strán a aj niektorých politikov z Hlasu koncentrovaní škôl a školských zariadení. Výsledok je ale opačný. Pravicová frakcia Hlasu, ktorá zdedila s personálom na ministerstve aj reformné ambície predchádzajúcej vlády, sa rozhodla presadiť princípy, ktoré sú protikladom hlavných princípov programového vyhlásenia tejto vlády. Pod hlavičkou integrácie a kumulácie kvality idú rušiť v regiónoch viaceré stredné školy. Netreba ani hádať, v ktorých.
Pri súčasnom nahrádzaní ľudí vo výrobe robotmi a umelou inteligenciou budú práve ľudia trénovaní na prácu pri páse prvými obeťami zmien na trhu práce
Tam, kde je najvyššia nezamestnanosť a odliv mladých do krajských miest či do zahraničia. Ako by povedal cynik, načo škôl tam, kde i tak nič nebude? Príprava pre prax a pre budúcnosť predsa znamená prípravu na flexibilitu – teda vysťahovalectvo.
Reformátori, samozrejme, radšej volia kulantnejšie formulácie a sľubujú lepšie vybavenie tried, priame prepojenie s praxou – teda s fabrikami, kde budú môcť už stredoškoláci namiesto zbytočného vysedávania v laviciach pracovať pre, zvyčajne, nadnárodné firmy.
Keďže však autori reforiem vedia, že ľudia poznajú význam slova integrácia, radšej to otvorene priznávajú popieraním. Rušenie nazvú inak a zároveň budú tvrdiť, že integrácia nie je rušenie. Zrnko pravdy mať budú, veď nie všetky stredné školy budú zrušené.
Rovnako aj slová o kvalite sú len marketingovými heslami, keďže každá centralizácia škôl v mene efektivity (využívania pedagógov, obslužných profesií a budov) vedie zvyčajne k zvyšovaniu počtu žiakov v triedach. To znižuje kvalitu vyučovania a menej pedagógov na viac detí oslabuje možnosť špecializácie pedagógov, čím sa celkovo znižuje kvalita vzdelávania
Použijúc ešte silnejšie a nezmyselnejšie tvrdenia, v dotknutých regiónoch v miestnej tlači vydávajú články sľubujúce, že dokonca sa dochádzanie študentov do škôl ešte skráti. Čo tým myslia a ako dokážu zabezpečiť, aby mládež z menšieho mesta cestujúca do školy do väčšieho cestovala menej, ako keď boli doma, vedia asi len niektorí mágovia so štatistikami. Alebo si osvojili metódu teleportovania, ktorú už dávnejšie propagovala istá pravicová politička. Lebo ako skrátiť cestu dlhšou cestou a ako integrovať bez rušenia, to vedia naozaj len ľudia s nadprirodzenými schopnosťami.
Šetrenie vyľudňovaním
Pripravované centralizovanie regionálneho školstva, teda redukcia školských zariadení v menších mestách alebo okresoch, môže mať negatívne dôsledky na regionálnu súdržnosť, zamestnanosť a schopnosť reprodukcie miestnych spoločenstiev mimo centra ekonomického rastu Slovenska. Okrem toho zvyšujú náklady na vzdelávanie rodinám, ktoré sú zasiahnuté väčším dochádzaním do školských zariadení. Štát síce spájaním škôl a zväčšovaním tried ušetrí na pedagógoch a ďalších pracovníkoch, prípadne na prevádzke budov, ale vyzerá to, že celá reforma je len veľa kvetnatých slov, ktorých jediným cieľom je šetrenie. Na kvalifikácii a vzdelaní nastupujúcej generácie.
Reformátori okrem toho idú proti programovému vyhláseniu vlády aj tým, že naplno roztáčajú procesy odlivu mozgov. Ak v súčasnosti dochádza k „vysávaniu mozgov“ z periférnych oblastí do centier, tento trend bude ešte posilnený. Reformátorov „ospravedlňuje“ len to, že stredoškolákov mimo gymnázií nepovažujú za mozgy, ale len za lacnú pracovnú silu a stredné odborné školstvo s fenoménom odlivu mozgov vôbec nespájajú.
Rovnako aj slová o kvalite sú len marketingovými heslami, keďže každá centralizácia škôl v mene efektivity (využívania pedagógov, obslužných profesií a budov) vedie zvyčajne k zvyšovaniu počtu žiakov v triedach. To znižuje kvalitu vyučovania a menej pedagógov na viac detí oslabuje možnosť špecializácie pedagógov, čím sa celkovo znižuje kvalita vzdelávania.
Vzdelanie bez múdrosti
Uplatňovanie princípov centralizácie neumožňuje naplniť ciele súčasnej vlády , ktorým je zachovanie celospoločenskej súdržnosti a zabránenie rastúcej marginalizácii celých oblastí a regiónov. Reformy vzdelávania na stredných školách s ambíciou posilniť uplatniteľnosť na trhu práce nadväzujú na technokratické riešenia predchádzajúcich vlád. Práve tie s akcentom na trh práce obmedzili vzdelávanie pre prax len na nástroj získavania lacnej pracovnej sily pre veľké podniky.
Tieto ambície však tiež oslabujú charakter všeobecnosti vzdelania a maturitnej skúšky mimo gymnázií ako predpokladu na možné ďalšie vysokoškolské vzdelanie. Študenti nastupujúci zo škôl „zameraných na prax“ často strácajú možnosť sa adekvátne uchádzať o vysokoškolské vzdelanie. Celkovo znižujú úroveň vzdelávania na vysokých školách. Vysoké školy musia v prvých semestroch štúdia kompenzovať absenciu všeobecného stredoškolského základu, a to z oblasti prírodných ako aj spoločenských a humanitných vied. Reformátori dávajú mladým nenaplniteľné sľuby. Sľubujú maturitu a teda aj prípadnú možnosť ďalšieho štúdia, no zároveň hovoria o možnosti privyrábať si „v praxi“ – namiesto štúdia. Sľubujú im teda maturitu bez nutnosti niečo vedieť a na základe znalostí, s ktorými ich na žiadnu vysokú školu tak či tak nevezmú.
Posledným rétorickým trikom sú sľuby o vzdelávaní pre prax. Pri súčasnom nahrádzaní ľudí vo výrobe robotmi a umelou inteligenciou budú práve ľudia trénovaní na prácu pri páse prvými obeťami zmien na trhu práce.
Rétorické zdôrazňovanie potreby praxe nie je spojené s podrobnejšími analýzami regionálnych a odvetvových potrieb, prípadne so združeniami živnostníkov, podnikateľov a profesionálnymi združeniami. Lebo, ako asi všetci tušíme, k rozvoju odborov spojených s remeslami ako sú inštalatéri, murári, kaderníčky či elektrikári tieto reformy asi celkom nesmerujú.
Načo pripravovať mladých ľudí na profesie, ktoré všetci potrebujeme? Však v rámci internacionalizácie si takýchto remeselníkov kúpime! V krajinách, kde sa môžu pripraviť na svoju profesiu lacnejšie – teda mimo Európskej únie.