Dynamika vývoja slovenského politického systému ukazuje, že za úpadkom politiky sú primárne tri faktory. Tieto sa koncentrovali v aktuálnom prípade, keď sa z Úradu vlády Slovenskej republiky stal de facto tlačový orgán advokátov obvineného Daniela Bombica. Ten vo svojom stanovisku na sociálnej sieti napísal, že „je správne, že obvinený Daniel Bombic je kvalifikovane právne zastúpený a jeho obhajoba má osobitne vysokú kvalitu“. Nečudo, keď obhajcom občana Bombica je poradca premiéra, advokát Lindtner.
Tri krízy vedúce k zlyhávajúcemu štátu
Späť ku krízam, ktoré sú príčinou zlyhávania štátu. V prvom rade je to kríza politických strán. Za ostatné roky (v podstate od konca 90. rokov minulého storočia) sa z nich stali: a) firmy na pranie špinavých peňazí; alebo b) politické „eseročky“ excentrických kvázi-podnikateľov, ktorí v politike hľadali ďalší priestor na svoje uspokojenie.
Často je ich jedinou úlohou naplniť osobné ambície zakladateľov a vlastníkov, resp. majú poslúžiť ako nástroj, ktorý v prípade problémov alebo požiadaviek „našich ľudí“ kedykoľvek pomôže. No rozhodne nie sú reprezentantmi voličstva s prioritami zameranými na fungujúci štát a jeho inštitúcie.
V druhom prípadne ide o krízu politiky. Z nej sa stal kabaret, ktorom vystupujú skutočne obskúrne postavy zo sociálnych sietí. Patria k nim rôzni influenceri hlúposti a zarytí bojovníci proti faktom a zdravému rozumu. Oni, mnohí „absolventi“ vysokej školy života, preferujú iba „rozum“ sedliacky. Ale svojím vplyvom, ktorý vyvíjajú na masy politicky negramotných nasledovateľov, presvedčili majiteľov politických strán, že im môžu poslúžiť v presadzovaní ich záujmov.
Zlyhávajúci štát sa nesústredí na občanov, ale na záujmy tých, ktorí na ňom parazitujú. Slovenská republika dnes takým zlyhávajúcim štátom je.
Nehovoriac o tom, že úpadok sa najvýraznejšie prejavuje aj v kríze inštitúcií, na ktorých rozklade sa dlhodobo podpísali obe spomenuté krízy. V tomto prípade je podstatné a najmä zarážajúce to, že sa na tom rovnomerne podieľali oba póly rozdelenej spoločnosti a „politiky“. V jednotlivých obdobiach však kľúčovú úlohu zohrávali tí, ktorých nominanti reprezentovali (a kontinuálne deštruovali) tieto inštitúcie.
„Naši“ ľudia pre „našich“ ľudí
Dnes vidíme, že Smer-SSD v kontexte rozkladu inštitúcií stratil už aj posledné zábrany. Krízy nerieši, ale využíva. „Naši“ ľudia pre „našich“ ľudí. Inšpirovaní politickými lídrami a ich nominantmi z predchádzajúceho volebného obdobia rokov 2020 až 2023, pokračujú nominanti Smeru v rozklade systému. Šéfom tajnej služby je bratanec Norberta Bödöra. Pavol Gašpar, syn, ktorý má na ruke vytetovanú podobu svojho otca, podpredsedu parlamentu, Tibora Gašpara.
Poradcom premiéra Fica a členom Rady STVR je obžalovaný David Lindtner, ktorý je tiež spoločníkom v advokátskej kancelárii ministra obrany Roberta Kaliňáka a aktuálne je obhajcom „akoby člena Smeru“ Daniela Bombica. Úrad vlády Slovenskej republiky, vedený v roku 2024 obvineným Jurajom Gedrom, je dnes sťa tlačový orgán práve advokátov obvineného občana Bombica. Kruhová obrana pre našich ľudí.
Úrad vlády informuje verejnosť, že Daniel Bombic je „mimoriadne hlasný influencer“, ktorého prípad bude kľúčový pre „výklad hraníc slobody prejavu“. Z človeka, ktorý sa verejne a opakovane vyhráža tým, ktorí majú iný názor ako on, robí bojovníka za slobodu prejavu.
Jeho ideový spojenec, podpredseda Smeru a poslanec Európskeho parlamentu Ľuboš Blaha, dokonca volá po absolútnej slobode slova, no zároveň kritizuje OČTK za to, že nekonajú v prípade Igora Matoviča, ktorý podľa ÚV SR „prekročil všetky, aj tie najliberálnejšie hranice slobody prejavu“.
V neposlednom rade úrad vlády konštatuje, že „dvojaký meter v prípade Bombica a Matoviča je taký očividný, že si zaslúži, aby sme konanie vyšetrovateľov a prokurátorov pozorne sledovali. Ak to bude nevyhnutné, treba ich aj verejne kritizovať“. Po novom tak má byť úlohou úradníkov, ktorí majú primárne plniť úlohy s odborným, organizačným a technickým zabezpečením fungovania vlády, vytváranie spoločenského (a mediálneho) tlaku na orgány činné v trestnom konaní, a to prednostne v prípadoch, keď je potrebné pomôcť „našim ľuďom“.
Fungujúci štát potrebuje fungujúce inštitúcie
Fungujúce inštitúcie sú rozhodujúce pre to, aby mohol štát plniť, čo sa od neho požaduje. Disfunkčný štát reprezentujú disfunkčné inštitúcie. Zlyhávajúci štát sa nesústredí na občanov, ale na záujmy tých, ktorí na ňom (i na jeho nefunkčnosti) parazitujú. Slovenská republika dnes takým zlyhávajúcim štátom je. Jeho úpadok je viditeľný na základe dlhodobých štatistík a na rozklade inštitúcií. Nehovoriac tom, že občania už v tieto inštitúcie stratili dôveru. Niet sa však čomu čudovať, keď pre inštitúcie nie je prioritou občan.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.