Zúčastnilo sa jej asi 160 účastníkov. Medzi vystupujúcimi boli poslanci Národnej rady SR, Európskeho parlamentu, či odborníci zo slovenských think tankov.
Bol to už o 23. ročník tohto podujatia, ktoré predstavuje platformu, na ktorej sa stretávajú tí, ktorí nesú ústavnú a politickú zodpovednosť za zahraničnú politiku našej krajiny s tými, ktorým zahraničná politika nie je ľahostajná. Podujatia vždy pritiahne vysoký počet zahraničných diplomatov akreditovaných na Slovensku. Tento rok ich prišlo vyše 50, z toho 15 veľvyslancov. Už po druhýkrát bohužiaľ absentovali predstavitelia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, na pôde ktorého sa toto podujatie v minulosti pravidelne organizovalo. Znamením doby sú aj podporovatelia konferencie – Nadácia Konrada Adenauera, Veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva.
Hlavnými témami konferencie boli otázky zahraničnopolitického konsenzu na Slovensku, diskusia o budúcnosti a reforme Európskej únie z pohľadu Slovenska a aktuálne bezpečnostné výzvy v Európe vrátane postavenia NATO v regióne.
Po konferencii sme položili piatim účastníkom, ktorí sa v médiách pravidelne vyjadrujú k zahraničnej a bezpečnostnej politike, jednu otázku: Aké u vás prevládali po Hodnotiacej konferencii pocity ohľadne stavu našej zahraničnej politiky v roku 2025?
Oľga Gyárfášová, sociologička, politologička a vysokoškolská pedagogička
Už samotný kontext hodnotiacej konferencie jasne signalizoval, že máme problém – vytlačenie „high profile“ fóra s viac ako 20-ročnou tradíciou mimo ministerstva, a to už po druhý raz, hovorí samé za seba. Pritom práve zahraničná, bezpečnostná a európska politika boli až do nástupu štvrtej vlády Roberta Fica výkladnou skriňou spolupráce vlády a občianskeho sektora. Úvodný politický panel tohtoročnej konferencie jasne ilustroval hĺbku problému. Lebo kým predstaviteľ vládnej koalície len opakuje prázdne floskule, bráni zavádzajúce východiská a obviňuje mimovládky, je naozaj nemožné hľadať spoločnú reč. Istú mieru racionality a diplomatickej skúsenosti som čakala od prezidentovho poradcu, v mnohom to však ostalo na polceste. Novým zážitkom boli spontánne nesúhlasné prejavy publika pri niektorých vyjadreniach predstaviteľa koalície. Odpoveď na rečnícku otázku prvého panelu je – žiaľ – jasná: politický konsenzus nemáme a hľadať ho budeme ťažko a zložito. SFPA a všetkým sponzorom akcie patrí vďaka a uznanie za to, že v nepriaznivých podmienkach držia vzácnu kontinuitu tohto formátu.
Peter Weiss, politický komentátor, bývalý politik, diplomat a vysokoškolský pedagóg
- Ľútosť nad pokračujúcim odmietaním zo strany MZVEZ a vlády komunikovať s odbornou zahraničnopolitickou a bezpečnostnou komunitou.
- Je to dôležitý symptóm rozpadu zahraničnopolitického a bezpečnostného konsenzu.
- Konferencia upriamila pozornosť na kľúčové riziká pokračovania doterajšej vládnej politiky, ktorá viedla k seba izolácii SR, a podčiarkla nevyhnutnosť cez odborný aj politický dialóg obnoviť elementárny konsenzus.
- Hlavné posolstvo – nevyhnutnosť aktívnej účasti SR prostredníctvom vlastných iniciatív na adaptácii EÚ na globálne zmeny tak v oblasti konkurencieschopnosti ako aj svetového obchodu.
- V oblasti formovania novej obrannej a bezpečnostnej politiky Európy je veľkým rizikom vyčkávať, kým nás pozvú na rokovania koalície ochotných, lebo strácame informácie a prehlbujeme nedôveru partnerov k nám.
Soňa Szomolányi, politologička, sociologička a vysokoškolská pedagogička
Absencia zástupcov MZVEZ na hodnotiacej konferencii ako aj obsah vystúpenia jediného predstaviteľa vládnej koalície Mariána Kéryho účastníkom poskytli obraz postupného rozpadu zahraničnopolitického konsenzu SR. Celkovo mám z konferencie ambivalentné pocity. Na jednej strane kognitívne potešenie z kvalitnej analýzy a reflexie vystupujúcich expertov a na druhej strany smutný obraz tej reálnej zahraničnej politiky SR v prevedení vládnej koalície v 2025.
Pavel Macko, expert na obranu a bezpečnosť, generál vo výslužbe
Slovenská zahraničná politika je v rozklade a naše bezpečnostno-civilizačné ukotvenie je vážne ohrozené, vážnejšie, než ako sme si chceli pripustiť. Napriek rečiam vlády o politike na štyri svetové strany, vidím stratu dôvery a pálenie mostov s našimi najbližšími spojencami a jalové kontakty s autokratmi a extrémistami bez akéhokoľvek efektu pre Slovensko. Žijeme prelomovú dobu, kedy sa geopolitické siločiary a centrá preskladávajú. Generál Štefánik sa vedel zorientovať, išiel do rizika a pomohol vybudovať nový štát, zatiaľ čo súčasná vláda je dezorientovaná a smeruje nás k zániku suverénneho Slovenska.
Tomáš Strážay, expert na zahraničnú politiku, riaditeľ SFPA
Vnímam absenciu konsenzu v kľúčových/strategických otázkach zahraničnej politiky Slovenska. Konsenzus nielenže neexistuje medzi najvyššími predstaviteľmi krajiny a (demokratickou) opozíciou, ale ani v rámci vládnej koalície. V prípade vládnych predstaviteľov absentuje vízia pozicionovania krajiny v európskych i transatlantických štruktúrach, a to tak v krátkodobom, ako aj dlhodobom horizonte. Zahraničná a európska politika je vo vleku domácej politiky, zahraničnopolitické ciele sú teda podriaďované tým vnútropolitickým. Navyše, u vládnych predstaviteľov nevidím záujem diskutovať dôležité témy zahraničnej, európskej či bezpečnostnej politiky s expertnou, respektíve thinktankovou komunitou, čo považujem za ďalší zásadný problém.
Hoci XXIII. ročník konferencie poukázal na výrazné trhliny v slovenskom zahraničnopolitickom konsenze a absenciu strategickej vízie vládnej reprezentácie, odborná verejnosť stále ukazuje odhodlanie a pripravenosť diskutovať o kľúčových výzvach. Som presvedčený, že organizácia tejto konferencie bude teraz dôležitejšia než kedykoľvek predtým, keďže ide o unikátne fórum, kde sa ešte dá viesť racionálny a hodnotovo ukotvený dialóg o smerovaní Slovenska v Európe a vo svete.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.