Vyzerá to ako súčasť širšej stratégie, ktorej cieľom je podkopať 250 rokov inštitucionálnych záruk. Trumpova administratíva porušila medzinárodné zmluvy, ignorovala konflikty záujmov, zrušila kontroly a rovnováhy a skonfiškovala prostriedky pridelené Kongresom. Administratíva nediskutuje o politike, ale pošliapava právny štát.
Jednu daň však Trump miluje: dovozné clá. Je presvedčený, že účet platia cudzinci a poskytujú tak peniaze na zníženie daní pre miliardárov. Zrejme verí aj v to, že clá odstránia obchodné deficity a vrátia výrobu do USA. Neprekáža, že clá platia dovozcovia, čo zvyšuje domáce ceny, a že sa ukladajú v najhoršom možnom čase, práve keď sa USA zotavujú z inflácie.
Elementárna makroekonomika okrem toho ukazuje, že mnohostranné obchodné deficity odrážajú nepomer medzi domácimi úsporami a domácimi investíciami. Trumpovo zníženie daní pre miliardárov tento rozdiel ešte prehĺbi, pretože deficity odčítajú z domácich národných úspor. Takže paradoxne politiky ako znižovanie daní pre miliardárov a korporácie zvyšujú obchodný deficit.
Prehlbovanie nerovnosti
Od čias Ronalda Reagana konzervatívci tvrdili, že znižovanie daní sa oplatí, lebo zvyšuje hospodársky rast. Nefungovalo to však za Reagana a nefungovalo to ani za Trumpa počas jeho prvého funkčného obdobia. Empirický výskum potvrdzuje, že zníženie daní pre bohatých nemá žiadny merateľný vplyv na hospodársky rast alebo nezamestnanosť, zato okamžite a trvalo zvyšuje príjmovú nerovnosť.
Navrhované predĺženie platnosti zákona o znížení daní a vytvorení pracovných miest z roku 2017 – najväčšie zníženie dane z príjmov právnických osôb v histórii USA – by v nasledujúcich 30 rokoch zvýšilo štátny dlh USA približne o 37 miliárd bez toho, aby prinieslo sľubovaný hospodársky impulz. Trump zhoršuje obchodný deficit aj na mikroekonomickej úrovni. USA sa stali ekonomikou služieb.
Medzi ich najväčšie vývozné položky patrí cestovný ruch, vzdelávanie a zdravotná starostlivosť. Trump však systematicky podkopáva každú z nich. Ktorý turista, študent alebo pacient by chcel prísť do USA s vedomím, že môže byť svojvoľne zadržaný na celé týždne? Podkopávanie popredných vzdelávacích inštitúcií, svojvoľné rušenie študentských víz a znižovanie financovania vedeckého výskumu vrhli na tieto kritické odvetvia hlboký tieň.
Trumpov strategicky chybný prístup sa už teraz prejavuje negatívne. Čína je jedným z najväčších obchodných partnerov a USA sú od nej závislé. Čína už odvetné kroky podnikla. Strach zo stagflácie – vyššej inflácie v kombinácii so stagnujúcim rastom – zasiahol akciové a dlhopisové trhy. A to je len začiatok. Zásluhou Úradu pre efektivitu vlády Elona Muska by daňové príjmy mohli tento rok klesnúť o viac ako 10 % z dôvodu slabšieho vymáhania a dodržiavania predpisov. Zníženie počtu zamestnancov federálnej vládnej agentúry IRS o 50-tisíc ľudí by malo za následok výpadok príjmov vo výške 2,4 miliardy dolárov počas nasledujúcich desiatich rokov v porovnaní s predpokladaným zvýšením o 637 miliárd dolárov podľa ustanovení zákona o znížení inflácie, ktorého cieľom bolo zvýšiť počet zamestnancov IRS.
Program je jasný: nielen nižšie daňové sadzby pre bohatých, ale aj slabšie presadzovanie práva. Vo svete, kde kapitál a bohatí jednotlivci môžu voľne prekračovať hranice, je medzinárodná spolupráca jediným spôsobom, ako môžu vlády zabezpečiť spravodlivé zdanenie nadnárodných korporácií a ultrabohatých ľudí.
V tomto kontexte zastavenie presadzovania zberu údajov o skutočnom vlastníctve, tolerovanie kryptografických trhov zvyšujúcich anonymitu a zanechanie procesu uzatvárania nového daňového dohovoru OSN a globálnej minimálnej dane odhaľujú zámerný model: demontáž multilaterálnych rámcov určených na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí. „Pozastavenie" presadzovania zákona o zahraničných korupčných praktikách naznačuje, že USA už neprekáža ani úplatkárstvo a podplácanie.
Vo svete, kde kapitál a bohatí jednotlivci môžu voľne prekračovať hranice, je medzinárodná spolupráca jediným spôsobom, ako môžu vlády zabezpečiť spravodlivé zdanenie nadnárodných korporácií a ultrabohatých ľudí.
Sme svedkami zjavného pokusu Trumpa, Muska a ich miliardárskych kumpánov o vytvorenie druhu kapitalizmu podľa vzoru bezprávnych zón offshore sveta. Nie je to len daňová vzbura, je to totálny útok na akýkoľvek zákon, ktorý ohrozuje extrémnu akumuláciu bohatstva a moci.
Nebezpečné kryptomeny
Nikde to nie je zjavnejšie ako v ich vzťahu ku kryptomenám. Rozmach nedostatočne regulovaných kryptobúrz, on-line kasín a stávkových platforiem podporil globálnu nelegálnu ekonomiku. Za Trumpa ministerstvo financií zrušilo sankcie a regulácie platforiem, ktoré zastierajú transakcie. Trump dokonca podpísal nariadenie o zriadení „strategickej rezervy kryptomien" a zorganizoval prvý kryptosummit v Bielom dome. Senát nasledoval jeho príklad a zrušil ustanovenie, ktoré by od kryptoplatforiem vyžadovalo identifikáciu a nahlasovanie používateľov.
Trump, ktorý sám vydal kontroverznú meme mincu a možno čoskoro spustí kryptovideohru založenú na Monopoloch, teraz dosadil na čelo Komisie pre cenné papiere a burzy človeka z prostredia vývoja kryptomien. Paul Atkins je členom politickej skupiny, ktorá sa zasadzuje za kryptoaktíva a nebankové finančné systémy.
Kryptomeny majú jeden cieľ – utajenie. Doláre, jeny, eurá atď. sú dokonalo vyhovujúce meny. Máme aj efektívne obchodné platformy na nákup tovaru a služieb. Ale dopyt po kryptomenách vychádza z túžby peniaze ukrývať. Ľudia zapojení do nekalých činností vrátane prania špinavých peňazí, daňových únikov a vyhýbania sa plateniu daní nechcú, aby sa to, čo robia, dalo ľahko vystopovať.
Zvyšok sveta sa nemôže nečinne prizerať. Videli sme, že globálna spolupráca môže fungovať, ako to dokazuje celosvetová minimálna 15 % daň zo zisku nadnárodných spoločností, ktorú v súčasnosti zavádza viac ako 50 krajín. V rámci skupiny G20 sa minulý rok pod vedením Brazílie dosiahol konsenzus, ktorý vyzýva superbohatých, aby platili svoj spravodlivý podiel.
USA sa dištancovali od medzinárodných dohôd, ale paradoxne práve absencia ich diplomacie môže pomôcť posilniť multilaterálne rokovania s cieľom dosiahnuť ambicióznejší výsledok. V minulosti USA požadovali oslabenie dohody (zvyčajne v prospech toho či onoho záujmu), ale nakoniec ju odmietli podpísať. To sa stalo počas rokovaní OECD o zdaňovaní nadnárodných spoločností.
Teraz sa zvyšok sveta môže pustiť do navrhovania spravodlivej a účinnej globálnej daňovej architektúry.
Riešenie extrémnej nerovnosti prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a inkluzívnych inštitúcií je skutočnou alternatívou k rastúcemu autoritárstvu. Dobrovoľná izolácia USA vytvára príležitosť pretvoriť globalizáciu na skutočne multilaterálnom základe.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org