Pápež František, narodený ako Jorge Mario Bergoglio v Argentíne, na vlastnej koži poznal krutosť ekonomickej nespravodlivosti. Vyrastal v jednej z najnestabilnejších ekonomík sveta – v krajine, kde opakované hospodárske a zahraničné dlhové krízy vrhajú dlhý tieň na generácie detí a rodín. Videl, čo sa stane, keď ekonomické systémy slúžia skôr osobným záujmom ako ľuďom: vysoká nerovnosť, rozvrátené komunity a rozšírené sociálne problémy, ako je kriminalita, závislosť a neistota.
Hlas Juhu na globálnej scéne
Ako pápež František priniesol tieto poznatky na globálnu scénu. Jeho hlas sa stal jednou z najmocnejších morálnych síl na svete. Nielenže nám pripomínal našu spoločnú ľudskosť, ale aj spochybňoval inštitucionálne štruktúry, ktoré upierajú dôstojnosť miliardám ľudí. Ako členovia Pápežskej akadémie sociálnych vied vo Vatikáne sme mali tú česť a potešenie udržiavať s ním častý dialóg. Jeho obavy boli naliehavé a založené na živej realite. „Transformácia reality si vyžaduje činy v praxi – nielen prácu v laboratóriu,“ hovorieval v súkromí.
Inštitúcie musia prestať používať verejné zdroje na ochranu zlých úverových rozhodnutí a neudržateľného dlhu.
František videl ekonomický systém, ktorý pričasto uprednostňoval zisk pred ľuďmi a sebectvo pred spoluprácou. Vedel, že hoci trhy môžu byť mocným nástrojom, trhy neviazané vhodnými pravidlami a predpismi by spôsobili nespravodlivosť na planetárnej úrovni, vrátane tej najzávažnejšej nespravodlivosti zo všetkých: ničenia životného prostredia, ktoré vo svojej encyklike Laudato Si’ nazval „naším spoločným domovom“. Bez morálneho kompasu a zmyslu pre solidaritu by trhy, namiesto toho, aby boli zdrojom tvorby bohatstva, mohli byť mocnou silou jeho extrakcie, čo by viedlo k čoraz väčšej koncentrácii príjmov a majetkov.
Zdravie nad vlastníctvo
František neváhal prehovoriť. Kritizoval globálne pravidlá, ktoré uprednostňujú monopoly, najmä v oblasti duševného vlastníctva, kde ochrana určená na odmeňovanie vynálezov často bráni prístupu k technológiám zachraňujúcim životy. Počas pandémie COVID-19 osobne naliehal na prezidenta USA Joea Bidena, aby podporil zrieknutie sa práv duševného vlastníctva v rámci dohody TRIPS Svetovej obchodnej organizácie, aby ľudia na celom svete mali prístup k vakcínam. Jeho posolstvo bolo jasné: ľudské životy musia mať prednosť pred ziskami spoločností.
František bol rovnako hlboko znepokojený tým, že mnohé rozvojové krajiny uviazli v cykle štátneho dlhu, ktorý obmedzoval ich schopnosť investovať do zdravotníctva, vzdelávania a infraštruktúry. Správne videl, že nejde len o dlhovú krízu, ale aj o rozvojovú krízu a, čo je zásadnejšie, o príznak ekonomického systému, ktorý stratil svoje morálne opory. Chápal, že za to sú zodpovedné všetky časti systému – vlády dlžníckych aj veriteľských krajín, súkromní veritelia a medzinárodná finančná architektúra, ktorá umožňovala a dokonca motivovala vlády a veriteľov odkladať potrebné reštrukturalizácie.
Nie charite, áno spravodlivosti
Preto nás František minulý rok požiadal o vytvorenie Jubilejnej komisie, ktorá by zvolala popredných mysliteľov a navrhla, ako by sa svet mohol vyrovnať s prehlbujúcou sa krízou dlhu a rozvoja. Chápal, že Jubileum v roku 2000, hoci bolo dôležité pre ľudí žijúcich v krajinách s dlhom, prinieslo len obmedzený pokrok vo vytváraní väčšieho fiškálneho priestoru pre tých, ktorí zápasia s výzvami rozvoja. O 25 rokov neskôr, keď ešte viac krajín čelilo dlhovej tiesni, chcel František pre tieto krajiny niečo urobiť okamžite. Jeho ambícia však bola väčšia. Pýtal sa, ako by sme mohli zabrániť opakovaniu zlyhania z minulosti. Jeho výzva odrážala starodávnu biblickú tradíciu Jubilea: čas na odpustenie dlhov a obnovenie rovnováhy – nie ako charita, ale ako spravodlivosť.
Až do svojich posledných dní František pozorne sledoval prácu Jubilejnej komisie. Zvlášť ho znepokojovalo, že multilaterálne inštitúcie – určené na ochranu globálnej stability a podporu spoločného rozvoja – konali ako agenti zotrvačnosti bez solidarity potrebnej na udržanie mieru, prosperity a spravodlivosti.
Jubilejná komisia predloží svoju správu vo Vatikáne toto leto. Jej odporúčania budú odrážať naliehavú potrebu reformy stimulov, ktoré uväznili toľko krajín v kríze. Vlády dlžníkov musia konať rýchlo, bezodkladne, s víziou a zodpovednosťou voči občanom. Veriteľské krajiny musia tiež konať rýchlo, opäť s víziou a so zmyslom pre morálnu zodpovednosť a solidaritu. Multilaterálne inštitúcie musia prestať používať verejné zdroje na ochranu zlých úverových rozhodnutí a neudržateľného dlhu. A veritelia musia prijať svoj podiel zodpovednosti. Vysoké úrokové sadzby, ktoré účtujú, prinášajú riziká, a keď sa tieto riziká naplnia, nesmú byť prenášané na daňových poplatníkov celého sveta.
S morálnou jasnosťou a odvahou nás František vyzval, aby sme si predstavili nové finančné pravidlá, ktoré by už neslúžili menšine, ale pozdvihli mnohých. Pripomenul nám, že ekonomika je o ľuďoch, o dôstojnosti a o našej kolektívnej budúcnosti. Dúfame, že práca komisie uctí Františkov odkaz a prispeje k vytvoreniu spravodlivejších spoločností. Neexistuje lepšia pocta jeho odkazu, ako vytvoriť rámec pre medzinárodné financie s týmto cieľom.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org