Návrat „mŕtveho“ merkantilizmu
Treba si pripomenúť, že obchodná vojna vychádza z merkantilizmu. Merkantilizmus je nielen ekonomické učenie, ale aj hospodárska politika, ktorá sa realizovala v európskych krajinách v 15. až 17. storočí. Tento termín zaviedol francúzsky ekonóm Antoine de Montchrestien. Téza ranného merkantilizmu bola nasledovná: komplexné obmedzenie dovozu tovaru a stanovenie vysokých cien dovážaného tovaru. Pri aktívnej obchodnej bilancii sa rovnováha medzi vývozom a dovozom stanoví na základe zmien cien v krajinách, ktoré vzájomne obchodujú. Toľko teória.
Poďme k praxi, ktorá sa v USA od merkantilizmu príliš neodchýlila. Všetky normy boli porušené. Spôsob, akým svetový obchod fungoval za posledných 80 rokov, môže mať len málo spoločného s budúcnosťou. Dosah na ekonomiku a svet ako celok je úplne nepredvídateľný. V modernej dobe nedošlo k žiadnym rozsiahlym obchodným vojnám – teda akceptované ekonomické teórie sú do značnej miery nevyskúšané. Musíme priznať, že predvídavosť tu neexistuje.
To znamená, že ak budeme trvať na dosiahnutí istoty, alebo dokonca istoty skôr, ako budeme konať, zamrzneme v nečinnosti. Alebo ak dospejeme k záveru, že sme sa rozhodli s istotou, pravdepodobne sa mýlime. A pri absencii týchto vecí musíme robiť rozhodnutia. Treba však pamätať aj na to, že rozhodnutie nerobiť nič nie je opakom konania, ale konaním samo osebe. Rozhodnutie ponechať portfólio nezmenené by sa malo vnímať rovnako kriticky ako rozhodnutie vykonať zmeny. Negatívne udalosti, ktoré vedú k najziskovejším obchodom, sú desivé a odrádzajú od nákupu. Lenže keď vás obklopujú nepriaznivé udalosti, je optimálny čas konať.
Trump má kus pravdy, ale…
Pokiaľ ide o samotné clá, mnohé z cieľov, ktoré si Trumpova administratíva stanovila, sa zdajú byť žiaduce. Nemala by napokon americká vláda podporovať domáci priemysel? Keby bolo všetko také jednoduché… Problém je v tom, že v reálnom svete, najmä v ekonomike, prichádzajú postupne dôsledky druhého a tretieho rádu, ktoré sú často veľké a nepredvídateľné.
Medzi potenciálne dôsledky Trumpových ciel patria odvetné opatrenia zo strany iných krajín, rast cien a možno aj hospodársky pokles. Predstavme si však na chvíľu, že clá úspešne podporujú Trumpov stanovený cieľ a v USA sa bude vyrábať viac tovaru, ktorý americkí spotrebitelia bežne kupujú. Musíme si však nevyhnutne položiť aj otázku, či je v USA dostatok výrobných kapacít na uspokojenie spomínaného dopytu. Ak nie, ako dlho bude trvať vybudovanie potrebných nových závodov? Čo sa stane počas tejto doby? Je dostatok pracovníkov na výrobu tohto tovaru? Bude možné vyrábať tieto produkty v USA za rovnakú cenu a kvalitu ako dovážané analogické tovary?
Pokiaľ ide o samotné clá, mnohé z cieľov, ktoré si Trumpova administratíva stanovila, sa zdajú byť žiaduce. Nemala by napokon americká vláda podporovať domáci priemysel? Keby bolo všetko také jednoduché…
Aj keď sú odpovede na tieto otázky zmiešané, jedna vec je istá: ceny za tovar vyrobený v Spojených štátoch budú vyššie ako ceny za dovážaný tovar, ktorý sú Američania zvyknutí kupovať. V dôsledku rastu cien bude s najväčšou pravdepodobnosťou klesať životná úroveň. Vyššie ceny tiež pravdepodobne povedú k nižším jednotkovým predajom, a tým k nižším ziskom spoločností, čo často predchádza prepúšťaniu a hospodárskym poklesom.
Čo môžeme očakávať
Je dôležité poznamenať, že dôsledky Trumpovho rozhodnutia o colných sadzbách zasahujú medzinárodne a ďaleko za hranice ekonomiky. Od konca druhej svetovej vojny mal globálny obchod obrovský pozitívny vplyv na celý svet a prispel k hospodárskemu rastu, ktorý zasiahol všetky krajiny. Samozrejme, niektoré krajiny a ľudia boli na tom lepšie ako ostatní, ale takmer všetci sa zlepšili. Hlavným dôvodom je komparatívna výhoda.
Každá krajina dokáže z rôznych dôvodov vyrábať niečo lepšie a/alebo lacnejšie ako iné krajiny, a naopak. Ak každá krajina vyrába jeden produkt, predáva ho iným krajinám a nakupuje zasa iné produkty od iných krajín, potom sa kolektívny blahobyt maximalizuje zvýšením celkovej efektívnosti. Ak sa to obmedzí, sú negatívne postihnuté všetky krajiny.
Ako zareaguje americká centrálna banka, ak bude colná kríza pokračovať? Hrozba recesie si môže vyžadovať rýchlejšie znižovanie sadzieb. Hrozba inflácie by však mohla spustiť škrty, ktoré sa plánovali odložiť. Opäť nikto nevie, ako sa to skončí. A čo finančné trhy? Na akciovom trhu došlo v posledných týždňoch k výrazným výkyvom… Kľúčovou otázkou ako vždy je, aká primeraná bola odpoveď: bola správna, nebola, alebo len čiastočne?
Odpovedať na túto otázku je ešte ťažšie ako zvyčajne. Na jednej strane, ak clá zostanú na súčasnej úrovni a odvetné opatrenia povedú k rozsiahlej obchodnej vojne, následky môžu byť skutočne strašné. No na druhej strane môže prevážiť rozumnejší prístup (a veľmi negatívna reakcia politikov a burzy), čo povedie k zníženiu ciel na menej škodlivú úroveň a k víťazstvu voľného obchodu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.