Sýria: zástupná vojna

Verejnosť bola svedkom dlhého radu mediálnych obrazov, ktoré „dokazovali", ako to ide s režimom sýrskeho prezidenta Bašára Asada dolu vodou. Správy o úteku jedného režimového prominenta za druhým sa zo stránok novín len tak rinuli.

19.10.2012 22:00
debata (4)

Tu svojho chlebodarcu opustil minister, tu za slobodou utiekol ďalší, tu zase vernosť vypovedal veľvyslanec atď. Sled týchto informácií pôsobil spravodajsky vďačnem, však to aj niektoré záujmové skupiny stálo veľa peňazí…

Damask mal takmer hneď nasledujúci deň padnúť do náručia „bojovníkov za slobodu“. Ale mesiace bez rozhodných zmien ďalej pribúdajú. Už ich uplynulo devätnásť.

Aktéri nestability Sýrskej arabskej republiky tento konflikt postupne premenili na nepravidelnú a úplne zmätenú vojnu kolísajúcej intenzity, ktorá trochu odkazuje na desivo zdĺhavý konflikt vo vedľajšom Libanone, kde sa bojovalo od polovice 70. rokov až do roku 1989. Tamojšie ladené meranie síl sa následne rozvinulo do boja všetkých proti všetkým, plného zmätkov a ukrutností. Napätie v nábožensky zmiešanej populácii pretrvalo dodnes. Preto neprekvapuje, že tam došlo k sérii ozbrojených incidentov, ktoré sa viažu na konflikt v priestore severného suseda.

Takisto v Sýrii nie je možné s akýmkoľvek skorým upokojením situácie kalkulovať. Aj keby povstalci zvíťazili nad tuhým autoritárskym režimom, moc dobra by to neprinieslo. Prelialo sa už veľa krvi, takže nik nemieni zložiť zbrane a riskovať odvetné vraždenie svojej strany.

Občiansky konflikt medzi provládnymi zložkami, ktoré tvoria predovšetkým alawiti či kresťania, a sunnitskými povstalcami je zároveň neobyčajne internacionalizovaný. Aj preto je jeho koniec v nedohľadne. Vzbúrencov z majoritnej skupiny Sýrčanov všelijakými cestami podporujú USA, európske mocnosti, Turecko ako aj významné monarchie Arabského polostrova, ktoré pravidelne vydávajú značné prostriedky na šírenie svojho poňatia viery. Radikalizácia niektorých odbojných zložiek, ovplyvnených zrejme cudzími vojenskými poradcami (vrátane veteránov líbyjského konfliktu), tomu napokon napovedá.

Saudská Arábia a Katar však majú zjavne oveľa dôležitejšie pohnútku zasahovať. Škodením baasistickému režimu vedú zástupnú vojnu s Iránom, ktorý trochu paradoxne tiež ovládajú islamisti. Síce sú nearabskí, o niečo slobodomyseľnejší, navyše republikáni, ale na prvom mieste šiiti, ktorí spochybňujú legitímnosť sunnitských kráľovských rodov. Týmto dynastiám nebýva zaťažko vychádzať v ústrety záujmom USA, ktoré ich za odmenu vyzbrojujú a ticho schvaľujú ich niekedy až tmársku vnútroštátnu politiku.

Spoločne sa totiž obávajú rozpínavosti Teheránu, ktorý sa prostredníctvom svojej náboženskej revolúcii oslobodil od nadštandardných vzťahov s Washingtonom, aby vzápätí vyhlásil nenávistné nepriateľstvo „židovskej entite", čiže štátu Izrael, a pomohol aj proti nemu postaviť teroristickú organizáciu Hizballáh.

Komplikovaná a nejednoznačná situácia, v ktorej nemôžeme opomenúť ani pomery v neďalekom Iraku, priamo dolieha na Tureckú republiku. Člen Severoatlantickej aliancie sa teraz za nie celkom vierohodných okolností vyhráža odvetou za útok asadovských jednotiek.

Zápas o budúce usporiadanie Sýrie je nesmierne prepletený a mnohí jeho účastníci sa právom boja priamej intervencie. Na krku majú rozličné voľby, hospodársku krízu alebo skúsenosti z doteraz prebiehajúcich „lokálnych" konfliktov.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 4 debata chyba Newsletter
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"