Keď sa povie „zlatý vek“, ľudia si predstavia mýtické obdobie blahobytu a šťastia. Trumpova obchodná vojna proti svetu od Číny cez EÚ, Kanadu, Mexiko až po tučniaky sľubuje masám Američanov všetko iné, len nie blahobyt a šťastie. Oveľa pravdepodobnejšie sú devalvácia dolára, rast cien, poloprázdne supermarkety zbavené čínskych, vietnamských a iných tovarov a následný rast nezamestnanosti.
Len obchodný gigant Walmart – najväčší zamestnávateľ v USA – zamestnáva 1,6 milióna ľudí. V poradí nasledujú ďalší obchodníci a dopravcovia nákupov – Amazon (1,1 milióna), United Parcel (440 000), Target (430 000), Home Depot 420 000), Kroger (420 000), FedEx (410 000). Pokles predaja v dôsledku rastu cien by viedol k zatváraniu supermarketov a prepúšťaniu zamestnancov. Iné odvetvia môžu byť zasiahnuté podobne, možno aj viac.
Aké tvrdé dôsledky prinesie obchodná vojna, ukážu nasledujúce týždne a mesiace, ale zlatý vek v zmysle doby blahobytu a šťastia Američanov nečaká. Výraz „zlatý vek“ však môže znamenať aj niečo úplne iné. Iný „zlatý vek“ vylúčiť nemožno.
Američania si dlho žili ako v perinke
Zlato po stáročia predstavovalo základné médium medzinárodného obchodu. Aj po vzniku a rozšírení „papierových peňazí“ boli tieto kryté zlatom v centrálnych bankách. USA napríklad do roku 1934 garantovali, že vám za 21 dolárov predajú 1 troyskú uncu (31,1 gramu) zlata. V roku 1934 dolár devalvoval na 35 dolárov za troyskú uncu zlata a tento výmenný kurz zostal až do roku 1971. Potom bola väzba doláru na zlato zrušená a z dolára, dovtedy krytého zlatom, sa stala takzvaná „fiat“ – z latinského „staň sa!“ – mena. Zlato je v prírode vzácne a netlačíte ho. Papierikov natlačíte, koľko chcete.
Aké tvrdé dôsledky prinesie obchodná vojna, ukážu nasledujúce týždne a mesiace, ale zlatý vek v zmysle doby blahobytu a šťastia Američanov nečaká.
Napriek tomu dolár zostal aj ďalej svetovou rezervnou menou a základným kameňom svetového finančného systému. Umožnila to dôvera sveta v americkú ekonomiku a spoločnosť. Dôvera nahradila zlato ako garanta hodnoty dolára. Táto dôvera sa udržala napriek tomu, že povestné „rotačky“ šli na plné obrátky. Kým v roku 1971 predstavoval objem peňažnej masy dolárov (odborne M1 + M2) 700 miliárd, v roku 2005 ich už bolo 6 500 miliárd a dnes je to 21 500 miliárd dolárov, 30-krát viac ako v čase zrušenie zlatého štandardu dolára. Cena zlata stúpla dokonca na 100-násobok, z 35 dolárov v roku 1971 na dnešných okolo 3 500 dolárov.
Kontrola svetovej rezervnej meny umožnila USA desaťročia dovozu prebytkov reálnych tovarov, za ktoré platili potlačenými papierikmi s nápisom „In God We Trust“. Prebytok dolárov používali exportujúce krajiny na nákup amerických dlhopisov, ktoré aj v časoch kríz fungovali ako „bezpečný prístav“ a prinášali percentá výnosov. Neustály predaj ďalších dlhopisov nakupovaných zahraničnými aj domácimi subjektmi umožňoval Američanom žiť nad pomery a súčasne vyplácať úroky. Všetko sa zdalo byť „v čokoláde“, len objem dolárov, ktoré museli USA splácať za dlhopisy, každý rok narastal, rovnako ako rástli povinné výdavky rozpočtu na sociálne a zdravotné poistenie, ponechávajúc čoraz menej na nemandatórne výdaje – napríklad na obranu a štátnu správu.
Výpočty už dávno ukazovali, že tento systém je neudržateľný. Človek je však tvor, ktorý chce veriť, a kým investori americkej ekonomike a spoločnosti verili, snehová guľa dolárov a dlhopisov sa nabaľovala. Až kým neprišiel na scénu Trump, ktorý sa rozhodol že systém zmení tak, že zvýši príjmy rozpočtu zavedením vysokých ciel na dovoz do USA. Na vyhlásenie tarifnej vojny zareagoval celý svet. Niektoré krajiny opatrne, iné tvrdšie. Reakcie majú rôzne podoby, ale jedného spoločného menovateľa: svet začal strácať dôveru v Spojené štáty, ich ekonomiku a v dolár. Hodnota dolára začala klesať nielen oproti zlatu, ale aj oproti iným menám, úroky na americké dlhopisy sa držia rekordne vysoké, čo robí ich prefinancovanie nákladné.
Nahradí dolár zlato?
Pád dolára z piedestálu bezpečného prístavu investorov bude mať hlboké dôsledky pre celý svet. Čo dolár nahradí, nevieme. Môže to byť finančný nástroj znovu sa opierajúci, aspoň čiastočne, o to, čo nemožno natlačiť a čo fungovalo ako peniaze dlhé stáročia. Zlato. Aké bohaté budú po tom rôzne krajiny sveta? Súdiac podľa množstva zlata v rezervách centrálnych bánk na tom bude najlepšie Európa, počnúc Švajčiarskom cez Nemecko, Taliansko a Francúzsko. Zlaté rezervy bánk len menovaných členov eurozóny prekračujú zásoby zlata centrálnej banky USA.
Tých, čo sa dočítali až sem, bude asi zaujímať aj zlato vlastnené jednotlivcami. Dáta o tomto parametri sú hmlisté, ale vlastnenie zlata je rozšírené v mnohých kultúrach. Napríklad v Nemecku či v Rakúsku, alebo v Turecku, v krajinách Perzského zálivu, v Indii aj v Číne. Pokiaľ by ste chceli rozšíriť ich rady, len jedno varovanie: pozor na „papierové zlato“, teda certifikáty vlastníctva, ktoré predávajú díleri ako náhradu za reálny kov. Odhaduje sa, že takéhoto papierového zlata je v obehu rádovo stokrát viac, ako ozajstného. Každú takúto uncu teda môže „vlastniť“ sto ďalších ľudí.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.