Po rokoch strávených v USA, kde je dobrovoľníctvo prirodzenou súčasťou života miliónov ľudí, som presvedčená, že aj na Slovensku máme veľký potenciál – a ešte viac priestoru na rast.
Dobrovoľníctvom sa označuje činnosť vykonávaná z vlastnej vôle, bez nároku na finančnú odmenu, v prospech iných ľudí. Môže mať rôzne formy – od pravidelnej práce v sociálnych službách cez jednorazové zapojenie do komunitných akcií až po odbornú pomoc poskytovanú neziskovými organizáciami. Podstatou dobrovoľníctva je ochota venovať svoj čas, energiu a schopnosti tam, kde je to potrebné – bez očakávania materiálneho zisku, no často s hlbokým osobným a spoločenským prínosom.
V tomto texte sa chcem podeliť o svoje poznatky z amerického systému manažmentu dobrovoľníctva a identifikovať prvky, ktoré sú aplikovateľné aj u nás doma, a ponúkam konkrétne odporúčania, ako môžeme dobrovoľníctvo na Slovensku posunúť na vyššiu úroveň. Každá investícia do ľudí, do ich iniciatívy a ochoty pomáhať, je zároveň investíciou do budúcnosti celej krajiny.
Ako to robia v USA
Americký systém dobrovoľníctva patrí medzi najrozvinutejšie na svete. Podľa údajov AmeriCorps z roku 2023 sa do formálneho dobrovoľníctva zapája takmer štvrtina populácie. Spolu odpracujú viac ako 4,1 miliardy hodín ročne a hodnota tejto práce sa odhaduje na 122,9 miliardy dolárov, čo predstavuje zhruba 0,5 % HDP USA.
Dobrovoľníctvo sa prirodzene stáva pevnou súčasťou života starších detí ako záujmová činnosť. Študenti a mladí ľudia sú zapojení prostredníctvom programov ako AmeriCorps či Campus Compact. Viac ako 1 100 univerzít v USA integruje dobrovoľníctvo priamo do výučby. Alternatívne jarné prázdniny sa menia na dobrovoľnícke pobyty s reálnym prínosom pre komunity, či už v rámci environmentálnych projektov, alebo s prácou s marginalizovanými skupinami. Študenti prestížnej Harvardovej univerzity ročne venujú viac ako 900 000 hodín komunitnej dobrovoľníckej službe, ktorá je súčasťou ich akademického kurikula.
Populárny je program pre mladých ľudí vo veku 18–24 rokov, v ktorom sa zaviažu k 10– až 12-mesačnej dobrovoľníckej službe, kde na dôvažok dostavajú štipendium vo výške takmer 20 000 dolárov, a ročne sa do tohto federálneho programu zapojí viac ako 75 000 mladých ľudí.
Dobrovoľníctvo na Slovensku je stále roztrieštené: chýba mu centrálna koordinácia, systematická podpora a väčšina iniciatív stojí na oduševnení jednotlivcov namiesto premyslenej stratégie štátu.
Systém prihliada aj na skupinu slobodných matiek a rodín, ktoré sa zapájajú do programov balenia potravín pre potravinové banky alebo asistenčné práce pre seniorov či telefonická podpora a praktická pomoc. Aj tieto programy vnímam ako vynikajúce príležitosti, ktoré podporujú sociálnu súdržnosť a komunitnú výpomoc.
Seniori tvoria výraznú časť dobrovoľníckej populácie vďaka špecifickým programom. V USA sa aktívne zapája do dobrovoľníckych činností viac ako 200 000 seniorov, ktorí ročne odpracujú desiatky miliónov hodín. Program im ako benefity poskytuje dodatočné poistenie alebo uhrádzanie cestovných nákladov. Veteráni majú v americkom systéme výsostné miesto a po návrate z armády môžu nájsť zmysluplné uplatnenie cez programy ako Mission Continues alebo Team Rubicon, kde využívajú svoje zručnosti pri pomoci druhým. V rámci svojich odborných zručností pomáhajú napríklad aj pri odstraňovaní dôsledkov po prírodných katastrofách.
Viac ako 10 000 firiem naprieč krajinou si osvojilo program, v ktorom venuje 1 % produktov, 1 % kapitálu a 1 % času zamestnancov na komunitné projekty, v praxi to znamená, že zamestnanci majú určených 7 dní v roku na dobrovoľníctvo a komunitné služby. Spoločnosť IBM prostredníctvom svojich programov vysiela tímy profesionálov na mesačné pobyty do rozvojových krajín, od roku 2008 firma vyslala viac ako 4 000 zamestnancov do 44 krajín.
A kde je dnes Slovensko?
Na Slovensku sa podľa ŠÚ SR a údajov z výskumov zapája do dobrovoľníctva približne 12 % ľudí. Odhadovaná ekonomická hodnota tejto práce je približne 132 miliónov eur ročne, čo je len 0,13 % HDP. Dobrovoľníci u nás odpracujú ročne okolo 43 miliónov hodín. Podľa môjho názoru je dobrovoľníctvo na Slovensku stále roztrieštené: chýba mu centrálna koordinácia, systematická podpora a väčšina iniciatív stojí na oduševnení jednotlivcov namiesto premyslenej stratégie štátu.
Ak chceme na Slovensku budovať silný a zdravý dobrovoľnícky ekosystém, musíme začať už pri mladých ľuďoch. Stredoškoláci a mladí dobrovoľníci sú prirodzenými nositeľmi hodnôt solidarity, spolupráce a občianskej angažovanosti. Škola by nemala byť len miestom výučby, ale aj priestorom, kde si mladí ľudia môžu vyskúšať, čo znamená pomáhať druhým. Preto je kľúčové, aby sa dobrovoľníctvo postupne stávalo súčasťou vzdelávacieho systému. Dnes budujeme základ pre generáciu, ktorá si pomoc druhým nebude zamieňať s prácou zadarmo, ale bude ju vnímať ako zodpovednú investíciu do lepšej spoločnosti – aj tej vlastnej budúcnosti.
Čo by pomohlo študentom, aby sa viac zapájali? Napríklad zavedenie systému akademických kreditov za dobrovoľníctvo či vytvorenie „dobrovoľníckeho roka“ po maturite alebo štátniciach. A seniorom? Budovanie národnej seniorskej siete dobrovoľníkov, mentorstvo pre školy či sociálne služby. Firmám by zas pomohlo zavedenie certifikačného systému firemného dobrovoľníctva a podpora expertného (pro bono) zapájania firiem. A regiónom napríklad rozšírenie siete regionálnych dobrovoľníckych centier, ich stabilné financovanie a zjednodušená administratíva.
Z môjho pohľadu, ak by sme dokázali zvýšiť mieru participácie z 12 % na 20 %, prínos pre verejné financie by bol výrazný. Odhaduje sa, že by sme tým dosiahli zvýšenie hodnoty dobrovoľníckej práce na 220 miliónov eur ročne, úspory v sociálnych a vo verejných službách vo výške 45–60 mil. eur a vytvorenie 500–700 nových pracovných miest v oblasti koordinácie dobrovoľníctva.
Konkrétne odporúčania pre Slovensko
Od legislatívnych reforiem – ako je úprava daňových stimulov či uznávanie dobrovoľníckych hodín – cez vznik národného fondu, systém uznávania dobrovoľníckej praxe až po technologické nástroje pre efektívnejšie prepájanie dobrovoľníkov a organizácií – možnosti tu sú. Dôležitý krok už bol urobený: v septembri minulého roka bola spustená Národná databáza dobrovoľníckej práce, za čo patrí veľká vďaka Platforme dobrovoľníckych centier a organizácií. Chýba už len systémové rozhodnutie, že do rozvoja dobrovoľníctva budeme cielene investovať.
V roku 2024 Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti historicky prvýkrát spustil akreditáciu organizácií pracujúcich s dobrovoľníkmi, ako nastavenie štandardov kvality a transparentnosti dobrovoľníckych organizácií. Dobrovoľníctvo je strategický nástroj. Pomáha ľuďom, šetrí verejné rozpočty, rozvíja regióny a buduje dôveru medzi štátom a občanmi. V čase výziev a napätia je jeho hodnota ešte väčšia – a zároveň nám ukazuje, ako môže vyzerať moderná solidarita v praxi.
Týždeň dobrovoľníctva, ktorý sa začína 12. mája, je ideálnou príležitosťou zamyslieť sa, kde môžeme byť užitoční. Každý z nás má niečo, čím môže prispieť – svoj čas, skúsenosti, nápady či len obyčajnú ochotu pomôcť. Pridajte sa. Dobrovoľníctvo nemení len svet okolo nás, ale aj nás samotných.