Významná zmena nastáva aj v jeho súkromnom živote. Jeho manželka a zároveň europoslankyňa Klára Dobrevová oznámila, že sa po spoločnej dohode rozchádzajú. Zároveň dala zreteľne najavo, že sa bude uchádzať o uprázdnený predsednícky post v Demokratickej koalícii s ambíciou zastupovať sociálne slabých a prispieť k zmene súčasnej vlády.
Ferenc Gyurcsány bol takmer tridsať rokov dôležitým aktérom maďarskej politiky a dlhoročným rivalom Viktora Orbána. Ako rád pripomínal, bol to on, kto dokázal poraziť šéfa Fideszu v parlamentných voľbách v roku 2006 (vtedy ešte vo farbách Maďarskej socialistickej strany). Toto, vzhľadom na vtedajšie okolnosti, nečakané víťazstvo však už nikdy nedokázal zopakovať.
Ba čo viac, uniknutá nahrávka z jeho vystúpenia pred socialistickými poslancami, v ktorom tvrdil, že on i jeho strana a jej liberálni partneri klamali verejnosť o skutočnom stave maďarskej ekonomiky („klamali sme ráno, klamali sme večer“), zapôsobila ako výbuch bomby a vyvolala masové protesty po celej krajine. Hospodárska a politická kríza viedla potom k drvivému víťazstvu Fideszu v parlamentných voľbách 2010, ktoré zopakoval ešte trikrát.
Nemal na výber, stal sa smiešnym
Gyurcsány sa stal vďačným cieľom propagandistických útokov Orbánovej strany a jeho meno bolo využívané na diskreditáciu ľavice, ale aj celej opozície. Napriek tomu zotrval v politike ešte ďalších takmer dvadsať rokov a tvrdohlavo sa pokúšal vyhodiť svojho dávneho súpera z vládneho sedla. Nielenže to nedokázal, ale jeho strana, ktorá vznikla odštiepením od Maďarskej socialistickej strany, ani jeho ďalší opoziční partneri nevedeli vytvoriť ani len významnejšiu protiváhu Orbánovi a jeho strane, čo samozrejme nezáviselo len od neschopnosti opozície, ale bolo aj výsledkom zmien legislatívnych rámcov politickej súťaže a ďalších opatrení, ktoré Fidesz dôsledne uskutočňoval vo svoj prospech.
Počas svojej okružnej cesty po Maďarsku sa ešte pokúsil osloviť najmä ľavicových voličov, tá sa však skončila totálnym neúspechom a sklamaním, keďže narazil na všeobecný nezáujem verejnosti.
Vstup Pétera Magyara a jeho strany Tisza na politickú scénu zásadne zmenil nielen rozloženie síl v opozícii, ale ukázal, že po dlhých rokoch je tu sila schopná zviesť vyrovnaný zápas o víťazstvo s vládnucou stranou v najbližších parlamentných voľbách a dokonca ju aj poraziť a vystriedať pri kormidle. Gyurcsány sa po ťažkej porážke vo voľbách do europarlamentu usiloval o oslabenie nového konkurenta na politickej scéne, ale bez akéhokoľvek výsledku.
Počas svojej okružnej cesty po Maďarsku sa ešte pokúsil osloviť najmä ľavicových voličov, tá sa však skončila totálnym neúspechom a sklamaním, keďže narazil na všeobecný nezáujem verejnosti. Jeho bývalý poradca to dokonca hodnotil tak, že sa stal smiešnym. Zrejme aj jeho najbližšie okolie, vrátane manželky sa definitívne presvedčilo, že jeho čas ako politika vypršal a naliehavo mu odporučili odísť z politiky.
Ľavičiari volajú po prerode
Odchod Gyurcsánya do politického dôchodku prijala ľavicová časť súčasnej maďarskej opozície s úľavou. Prevládol v nej pocit, že sa zbavila veľkej záťaže a Fidesz definitívne stratil ľahký terč. Časť ľavicových analytikov je presvedčená, že tak mal urobiť už dávno, ďalší však poukazujú na to, že nelichotivé postavenie najmä dvoch ľavicových strán, s ktorými bol Gyurcsány spätý (Demokratická koalícia a Maďarská socialistická strana), nesúvisí len s jeho osobou, ale má hlbšie príčiny.
Upozorňujú predovšetkým na stratu ich dôveryhodnosti v očiach ľavicových voličov, na to, že im nedokázali ponúknuť presvedčivú alternatívu k politike Viktora Orbána. Ich porážka v roku 2010 bola dôsledkom dvadsaťročnej neoliberálnej politiky a jej negatívnych dosahov na väčšinu spoločnosti. Ani po tejto zdrvujúcej prehre však nedokázali zásadne revidovať túto politiku a prísť s novými riešeniami. Paradoxné je, že Orbán urobil len veľmi malé korektúry v politike svojich konkurentov a začal ju ponúkať v obale nacionalizmu a boja proti globalizmu.
Z teoretických kruhov ľavice sa ešte pred Gyurcsányovým odchodom ozvala požiadavka sformulovať novú politickú stratégiu a zjednotiť starú a novú intelektuálnu i politickú ľavicu. Predstavitelia mladej ľavicovej inteligencie (teoreticky veľmi silnej, organizačne však slabej) majú vážne výhrady voči Demokratickej koalícii a Maďarskej socialistickej strane, najmä preto, že sa stále pridržiavajú starých neoliberálnych receptov a stratili spojenie s tými, ku ktorým sa aspoň občas deklaratórne hlásia, teda s pracujúcimi.
Riešenie ich sociálnych a ekonomických problémov (inflácia, bytová kríza, zákonník práce, prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti) kladú na prvé miesto. Podľa ich názoru nestačí len porážka Fideszu v nadchádzajúcich voľbách a jeho nahradenie inou pravicovou stranou (Tisza), ktorá v skutočnosti nepredstavuje reálnu alternatívu doterajšej Orbánovej politiky, skôr akúsi jej mäkšiu verziu.
Či sa maďarskej ľavici podarí v krátkom čase, ktorý jej zostáva do parlamentných volieb v roku 2026, obnoviť programovo, politicky, organizačne i personálne aspoň do takej miery, aby sa stala vplyvnou súčasťou maďarského politického i parlamentného života, zostáva vzhľadom na hĺbku i šírku potrebných zmien otvorenou otázkou.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.