V 19. storočí bola tou mocnosťou Veľká Británia. Ako svetový finančný hegemón – líder globálneho ekonomického systému a emitent dominantnej medzinárodnej meny – dodávala kritické verejné statky. Podľa Kindleberga medzi ne patrili „trh s tovarmi v núdzi, poskytovanými britským voľným obchodom“ a proticyklický tok kapitálu produkovaný v City of London. Británia tiež podporovala „koordináciu makroekonomických politík a výmenných kurzov“ prostredníctvom „pravidiel zlatého štandardu“, ktoré boli „legitimizované a inštitucionalizované zvykom“. A napokon Bank of England slúžila ako „veriteľ poslednej inštancie“.
Prvá svetová vojna si však vybrala svoju daň na Veľkej Británii, ktorá v 30. rokoch 20. storočia už nemala dostatok zdrojov na podporu medzinárodného menového systému. A hoci USA boli mocnosťou na vzostupe, ešte neboli pripravené Britániu nahradiť. Táto „Kindlebergerova medzera“, obdobie medzi svetovými hegemónmi, sa zhodovala s Veľkou hospodárskou krízou a so stupňujúcimi sa politickými nepokojmi, ktoré vyvrcholili druhou svetovou vojnou.
Koncom vojny, v roku 1944, sa v Bretton Woods v New Hampshire stretli delegáti zo 44 krajín a zorganizovali hladký prechod medzi starým a novým hegemónom. Takto potvrdili faktickú nadradenosť obchodnej, finančnej a vojenskej moci USA. V tom čase USA tvorili 35 % svetového HDP. Hoci ich podiel na globálnom HDP klesol, americký dolár si zachoval svoju dominanciu ako rezervné aktívum, „fakturačná“ mena vo svetovom obchode a kotva pre fixné výmenné kurzy. Navyše, politické rozhodnutia amerického Federálneho rezervného systému a výkonnosť americkej ekonomiky stále formujú globálny finančný cyklus.
Ak nás však Kindleberger niečo naučil, tak to, že svetová ekonomika sa bude mať lepšie, ak budú USA strácať vedúce postavenie v globálnej ekonomike a vo financiách a Európa trhlinu rýchlo využije.
Napriek tomu sa zdá, že sa blížime k novej „Kindlebergerovej priepasti“. Existujúci hegemón sa ukazuje sebazničujúci, odmieta poskytovať globálne verejné statky a neexistuje jasný kandidát, ktorý by ho nahradil. Európska únia nie je pripravená prevziať túto funkciu a Čína ani nie je integrovaná do globálnych finančných trhov. Kým zvyšok sveta vníma prvenstvo dolára ako „prehnané privilégium“, Trumpova administratíva sa zdá presvedčená, že globálny dopyt po dolárových aktívach je záťažou. Verí, že zvyšuje hodnotu meny. Ak však USA budú pokračovať v súčasnej politickej trajektórii, čoskoro budú tejto záťaže „zbavené“, či sa im to páči, alebo nie.
Ak má mena plniť medzinárodnú úlohu, krajina, ktorá ju vydáva, sa musí tešiť ekonomickej prevahe a zastávať ústredné postavenie vo svetovom obchode. Tieto vlastnosti závisia od inovatívnych schopností a rastového potenciálu a svoju úlohu zohráva aj vojenská sila a geopolitické aliancie. Nič z toho nie je možné bez otvorenej ekonomiky a kvalitných a stabilných inštitúcií.
Presadzovaním politík, ktoré podkopávajú inštitúcie USA, základný výskum, multilateralizmus a dlhodobé rastové vyhliadky ekonomiky, USA pod Trumpom rýchlo narúšajú dôveru v dolár. Nikdy to nebolo zrejmejšie ako po tom, čo Trump začiatkom apríla ohlásil ultravysoké clá na tovar z desiatok krajín s bilaterálnymi obchodnými prebytkami. Výnosy amerických štátnych dlhopisov vzrástli, ich akciový trh klesol a dolár sa znehodnotil. To je kombinácia, ktorá sa často vyskytuje v rozvíjajúcich sa ekonomikách.
Ekonomické ťažkosti, ktoré Trump v USA vyvolal, vytvárajú pre eurozónu – ktorá vydáva druhú najdôležitejšiu medzinárodnú menu na svete – príležitosť získať časť premrštených privilégií, ktorým sa USA dlho tešili. Patria sem lacnejší kapitál pre vlády a podniky eurozóny, čo by mohlo podporiť fiškálnu udržateľnosť; a jednoduchšie refinancovanie v časoch kríz, keďže by sa zvýšil dopyt po „bezpečných“ eurových aktívach. Zahŕňa to aj zvýšený geopolitický vplyv – čo je kľúčové v čase, keď sa EÚ pokúša dosiahnuť strategickú autonómiu.
Existujúci hegemón sa ukazuje sebazničujúci, odmieta poskytovať globálne verejné statky a neexistuje jasný kandidát, ktorý by ho nahradil. Európska únia nie je pripravená prevziať túto funkciu a Čína ani nie je integrovaná do globálnych finančných trhov.
Hoci internacionalizácia so sebou nesie riziká, eurozóna má dobrú pozíciu ich zmierniť. Napríklad rámce makroobozretnostnej politiky eurozóny, ktoré sú oveľa silnejšie ako v USA, jej môžu pomôcť vyrovnať sa so zvýšeným tokom kapitálu a volatilitou cien aktív. Európa sa tiež môže pochváliť silnými inštitúciami, počnúc Európskou centrálnou bankou, a silným právnym štátom.
Je však potrebné urobiť viac, aby mohla eurozóna zvýšiť svoj medzinárodný profil. V prvom rade musí prehĺbiť svoj jednotný trh s tovarom a so službami a posilniť obchodné vzťahy. Vzhľadom na globálne vedúce postavenie Európy v oblasti klímy by mohla zvážiť produkty v eurách šetrné ku klíme – ako dekarbonizované energetické zariadenia, elektrické vozidlá a komodity používané pri elektrifikácii.
Zároveň vybudovať zodpovedajúce finančné nástroje (napríklad tie, ktoré sú spojené s hedžingom klimatických rizík). Eurozóna by sa mala tiež zaviazať dokončiť unifikáciu na bankovom trhu (jednotný trh) a v oblasti úspor a investícií, ako sa uvádza v mnohých správach. Na dosiahnutie hlbokých a integrovaných kapitálových trhov, kľúčových pre inovácie a rast, by sa malo vynaložiť úsilie na vytvorenie skutočne bezpečného aktíva v celej eurozóne. Dobrým východiskovým bodom by mohla byť spoločné vydanie dlhopisov na núdzové výdavky na obranu.
Namiesto toho, aby blok dovolil, aby platby v eurozóne zostali závislé od amerických platobných systémov, musí zvýšiť svoju vlastnú suverenitu. To by sa opieralo o digitálnu menu centrálnej banky (CBDC), doplnenú odolným platobným systémom, ktorý môže, ale nemusí zahŕňať euro stablecoin (kryptomena). Funkcia Európskej centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie musí byť dobre štruktúrovaná, aby sa zabezpečila široká a silná dôvera v euro.
Tieto zmeny nebude ľahké zavádzať. Ak nás však Kindleberger niečo naučil, tak to, že svetová ekonomika sa bude mať lepšie, ak budú USA strácať vedúce postavenie v globálnej ekonomike a vo financiách a Európa trhlinu rýchlo využije.
© Project Syndicate 1995–2025
www.project-syndicate.org