Monster a gangster. Slovenská kultúrna fraška

Viaceré západné spoločnosti nedosiahli takú úroveň rovnosti pohlaví, aká bola donedávna bežná v niektorých bývalých socialistických krajinách. No zdá sa, že aspoň v rodovej nerovnosti sa nám podarí Západ „dobehnúť a predbehnúť“. Kultúrne vzory rodovej dominancie majú rôznu podobu, ale v konečnom dôsledku podporujú normu, podľa ktorej sa krása žien na trhu vzťahov predáva za moc a majetok mužov. Muž má byť bohatý a mocný, žena krásna.

21.05.2025 12:00
debata (1)

Rodová dominancia sa v niektorých západných spoločnostiach reprodukuje aj cez socializačný model, na ktorého začiatku je „high school bullying“ (stredoškolské šikanovanie). Zjednodušene a tvrdo povedané, dievča na strednej škole istá kultúra tlačí do pomeru s miestnym alfasamčekom, na vysokej s učiteľom a v zamestnaní so šéfom. Túto kultúru tam, samozrejme, nie všetci prijímajú. Veľkú rolu pri reprodukcii vzorov rodovej nerovnosti zohrávajú médiá.

V poslednom čase je na vzostupe „monster erotika“, čo sú zobrazenia sexuálneho vzťahu krásnej ženy a neľudského monštra mužského pohlavia. Postava erotizovanej gorily, Minotaura alebo „bigfoota“ hyperbolizuje dominanciu a moc muža. S cieľom propagovať túto dominanciu je príšera vybavená príťažlivými atribútmi, ktoré však reálne príšery, samozrejme, nemajú. Keďže značná časť tejto kultúrnej produkcie je určená ženám, príšera žene až tak veľmi neublíži, no má moc urobiť to.

Zriedka sa na Západe stáva, aby médiá hybristofilnú osobu a gangstra vykreslili ako celebrity na pozadí frašky, ktorá kultúrne normy posúva do roviny nielen rodovej patológie.

Podobný vzor vidno pri „gangstererotike“ v kontexte mediálne romantizovanej dominantnej mužnosti gangstra či „grázla“. S týmto javom sa prelína hybristofília, čo je deviácia spočívajúca v sexuálnej náklonnosti k zločincom. Propagovaná dominancia tu má maskulárnu povahu; hybristofilky sú obyčajne ženy. Deviácia sa môže prejaviť aj tak, že žena sa skontaktuje so zločincom vo väzení a vytvorí s ním vzťah.

Na Západe tento jav nie je ojedinelý. No ani propagovaný. Zriedka sa tam stáva, aby médiá hybristofilnú osobu a gangstra vykreslili ako celebrity na pozadí frašky, ktorá kultúrne normy posúva do roviny nielen rodovej patológie.

Kauza okolo „bigfoota“ z temnej časti našich krásnych deväťdesiatych rokov môže pôsobiť dojmom, že ju niekto cielene podporuje. Mediálnej publicite sa teší bigfoot, no najmä jeho úpadkový obraz: Zlatokopky s ťažkým komplexom dominantného alfasamca v hlavnej úlohe, v mediálnom zabezpečení, aj v obecenstve. Novinárky, ktoré bizarný vzťah prezentujú, akoby išlo o bežný, celebritný pár. Zvláštne mimovládky. Vtiahnutý pupok a odhalená hruď hlavného protagonistu. No skrátka King Kong by sa mohol ísť dať vypchať…

Po háreme nášho emeritného ústavného činiteľa (expredsedu NR SR) je to ďalšia mediálna potrava pre fanúšikov ťažkej dekadencie a spiatočníctva. Deväťdesiate roky so sebou niesli všeličo, ale o mnohom, čo sa skutočne udialo, sme sa dozvedeli až neskôr. Gangstri boli oficiálne nelegálni a médiá z nich vtedy nerobili celebrity. A ak áno, nevedelo sa ešte, že sú to gangstri.

Spoločnosť možno nebola v poriadku, ale kultúra ešte áno. Dnes niekto tú najodpornejšiu realitu toho obdobia robí „cool“, „sexi“ a ide ju povýšiť na kultúrnu normu súčasnosti. Kultúra na úrovni kolónie, kde je všetko na predaj. „Samozrejme“, ženy ako to prvé, to ostatné je potom už len formalita.

Hybristofilné sklony niektorých novinárov či novinárok neprekvapia v spoločnosti, kde istí prominenti prevádzkujú okázalú polygýniu (viacženstvo). Kde sú zlatokopky a ich „čávovia“ celebritami. Kde takáto celebrita zožne mediálnu publicitu aj podporu za názor, že muž sa má o ženu materiálne postarať a žena by mala viesť domácnosť. Spoločenský diškurz sa tým vracia o jeden a pol storočia dozadu, no tentoraz vo zvlášť dekadentnej podobe. Hit s bigfootom nás posúva ešte niekde inde.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #kultúra #filmová erotika #filmy #Mikuláš Černák #Boris Kollár #rovnosť žien #ženská krása