Zdá sa, že zámer, ako aj celý legislatívny proces a schválenie zákona o dani z finančných transakcií boli zamerané skôr na vidinu bezprácneho a výdatného zdroja rýchleho príjmu do štátneho rozpočtu, ako na vážne súvislosti a dôsledky tohto naoko jednoduchého opatrenia konsolidácie verejných financií.
Treba pripomenúť, že TD nie je až tak celkom náš výmysel, už pred viac ako desiatimi rokmi Európska komisia povolila v súvislosti s finančnou krízou 2008 zavedenie Financial Transaction Tax (FTT) v desiatich štátoch eurozóny. Medzi záujemcami vtedy boli Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, ako aj Rakúsko, Belgicko, Grécko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko. Ostatní členovia EÚ boli proti zrejme kvôli nejednotnosti a rizikovosti opatrenia. Bežné bankové transakcie občanov a firiem mali byť zo zdanenia vylúčené! V súčasnosti je TD uplatňovaná vo vlastnej verzii len u nás (od 1. apríla 2025) a v Maďarsku.
K zdaneniu príjmov má dôjsť len raz, a to pri prechode od tvorby príjmov k ich spotrebe, respektíve k ich reinvestovaniu.
Pozrime sa však na túto daň aj z pohľadu daňovej teórie a praxe. Už samotné zaradenie TD do daňového systému medzi priame alebo nepriame dane je sporné, pretože jej charakteristika je neurčitá. Patrí táto daň do niektorej oblasti zdaňovania – príjmov, majetku alebo spotreby? Určitú formu zdanenia finančných transakcií poznáme skôr v súvislosti s nežiaducimi presunmi kapitálu a ziskov do špecifických jurisdikcií a so špekulatívnymi obchodmi. Predmet zdanenia (platobná operácia) vzbudzuje tiež pochybnosti z pohľadu rešpektovania všeobecne platných daňových princípov a zásad.
Jednou z najdôležitejších zásad zdaňovania je vylúčenie duplicity zdanenia. K zdaneniu príjmov má dôjsť len raz, a to pri prechode od tvorby príjmov k ich spotrebe, respektíve k ich reinvestovaniu. A pokiaľ majú byť takéto príjmy, ktoré sú alebo budú riadne zdanené daňou z príjmov, pri úhrade záväzkov a pri výplate miezd zdanené ešte raz transakčnou daňou, je to veľmi diskutabilné. Podľa ďalšej zásady neutrálnosti zdanenie nemá skresľovať hospodárske procesy, negatívne ovplyvňovať a deformovať správanie a ekonomické rozhodnutia subjektov.
Už po necelých dvoch mesiacoch od zavedenia TD vidíme v praxi, akým smerom sa toto zdaňovanie vyvíja a ako reagujú daňovníci tejto dane. Podľa mediálnych zdrojov už 22 % podnikateľov zvýšilo ceny svojich produktov a služieb, 47 % o tom uvažuje, 70 % firiem znižuje počet bankových transakcií a prechádzajú na platby v hotovosti. Úplné zrušenie TD požaduje až 93 % subjektov!
Na rozdiel od Maďarska sa TD u nás týka len podnikateľských a finančných transakcií, ale to nemení nič na fakte, že daňová incidencia je aj v tomto prípade neúprosná a celé daňové bremeno spočinie nakoniec zákonite aj tak na bedrách všetkých občanov spotrebiteľov bez výnimky. Tiež by bolo naivné sa domnievať, že banky ako vykonávatelia zdanenia a odvádzatelia tejto dane štátu svoje nevyhnutné investície a samotný výkon činnosti pokryjú zo svojich zdrojov a rezerv.
Je nepatričné, keď sa používanie takého veľmi účinného ekonomického nástroja, akým sú dane, „zvrhne“ len na čo najvyšší a rýchly výber daní za každú cenu a nevyužívajú sa ich silné stimulačné a regulačné funkcie. Tento jav je príznačný pre viaceré postsocialistické a ešte stále sa transformujúce ekonomiky.
Súčasné dianie okolo TD a očakávaný nárast odporu po prvých bankových výpisoch o TD za 2. štvrťrok jasne signalizujú, že tadiaľto zrejme cesta nepovedie a že priechodnejšia bude nakoniec smerom k efektívnemu hospodáreniu a využitiu veľkých rezerv. Akceptovanie reality by bolo rozumné, aj politicky.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.