Predseda opozičného PS Michal Šimečka by sa nemal len sťažovať, že návrh lokality novej koncovej nemocnice v bratislavských Vajnoroch s PS nikto nekonzultoval. Mal by naliehať na zásadnú politickú diskusiu s vládou o megaprojektoch, z ktorých napríklad výstavbu novej jadrovej elektrárne vláda už odsúhlasila.
Zrušiť 13. dôchodok bude môcť PS jednoduchým zákonom. No zastaviť rozbehnuté stámiliónové či miliardové projekty bude oveľa ťažšie či nemožné. To, čo vláda Roberta Fica dnes začne, budúce nádejné vlády PS, SaS, KDH a Demokratov budú musieť financovať. A k novej atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach, ktorú vláda (či energetická loby?) predstavila ako niečo, čo bude vraj znášať „zlaté vajcia“, možno ešte pribudne tunel pod Malými Karpatmi, LNG terminál v Bratislavskom prístave a pod.
Konsolidácia bez investícií má takmer vždy za následok pokles HDP a potrebu ešte viac konsolidovať. Investície sú podmienkou, ako sa z tohto začarovaného kruhu dostať von. No iba vtedy, ak sa starostlivo nastaví ich miera a ak bude ich efektívnosť dostatočne vysoká. Investície do megaprojektov sú prinajmenšom diskutabilné. PS o tom mlčí. Prečo?
Meškanie s konsolidačným balíčkom 2026
Podľa nedávno schválenej Výročnej správy o pokroku SR v roku 2025 ďalšie konsolidačné opatrenia na rok 2026 budú na úrovni približne 1,7 miliardy eur a do 3,5 miliardy eur v roku 2027. Rozhodnutie o tom, ako sa naplnia, zatiaľ nepoznáme. Keď sa konsolidačný balíček na rok 2025 schvaľoval na poslednú chvíľu, bolo to preto, aby sa k balíčku mohol vyjadriť predseda vlády. Čakalo sa totiž, kedy sa Robert Fico zotaví po atentáte z 15. mája. Pre čo sa bude čakať teraz?
Jedným z dôvodov môže byť ten, že sa počká, či Európska rada schváli žiadosť vlády o uplatnenie tzv. národnej únikovej doložky, ktorá poskytuje dodatočný rozpočtový priestor na zvýšenie výdavkov na obranu. Inými slovami, či dostane dovolenie konsolidovať menej, ako sa vlani zaviazala v Národnom strednodobom fiškálnom pláne SR na roky 2025 až 2028. Podľa neho by totiž rast čistých výdavkov v budúcom roku nemal prekročiť 0,9 %. To je najtvrdšie obmedzenie za roky jej vlády. Okrem toho nie je známe, či výdavky na výstavbu nemocnice v Prešove z rozpočtu MO SR budú uznané ako výdavky na obranu pod hlavičkou tzv. duálneho projektu. Ak nie, pri záväzku dať aspoň 2 % HDP na obranu, hrozí, že deficit ďalej porastie.
Konsolidácia bez investícií má takmer vždy za následok pokles HDP a potrebu ešte viac konsolidovať. Investície sú podmienkou, ako sa z tohto začarovaného kruhu dostať von.
Čas sa kráti. Nad hlavou vlády visí Damoklov meč, t. j. zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa neho, ak sa vláda bude chcieť vyhnúť riziku straty dôvery v NR SR, o ktorú bude musieť požiadať a zároveň pripraviť na rok 2026 vyrovnaný rozpočet, musí byť štátny rozpočet na budúci rok schválený skôr, ako uplynú dva roky od získania dôvery vlády v NR SR, t. j. pred 21. novembrom 2025. Dovtedy totiž platí dvojročná výnimka na uplatňovanie sankcií zo zákona.
Megavýdavky a konsolidačné ciele
Pôvodný záväzok vlády predpokladal dosiahnuť v roku 2027 deficit na úrovni 3,0 % a v roku 2028 na úrovni 2,2 %. Výročná správa o pokroku SR za rok 2025, ktorú nedávno vláda schválila, odvolávajúc sa na nepriaznivé geopolitické faktory, odsunula pokles deficitu na 3 % HDP na rok 2028. Nielenže by táto povinnosť padla na novú vládu, ale vážnejšou otázkou je, či dôvodom posunu fiškálneho cieľa sú iba „nepriaznivé geopolitické faktory“.
Nové fiškálne pravidlá z roku 2024 majú za cieľ stabilizovať dlh na úrovni 60 % HDP a udržať deficit pod 3 % HDP aj v priebehu nasledujúcich 10 rokov po skončení strednodobého plánu, t. j. do roku 2038. Znamená to, že rozhodnutia vlády s dlhodobým horizontom financovania, ktoré urobí dnes, dopadnú na budúce dve až tri vlády.
Na sneme Republikovej únie zamestnávateľov premiér Fico “s veľkou radosťou” oznámil, že sa blížime k rozhodnutiu o dodávateľovi nového jadrového zdroja, hodnota investícií ktorého bude medzi 13 až 15 miliardami eur. Neprezradil však, že jeho financovanie nebude zabezpečené priamo cez zvýšené dane do štátneho rozpočtu, ale sprostredkovane na základe nového inštitútu „zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva“. V princípe to bude znamenať, že naň budú prispievať odberatelia elektrickej energie prostredníctvom dodatočnej tarify (ako prispievali pre podnikateľov vyrábajúcich elektrinu z OZE v položke TPS). Konzervatívny odhad Jána Karabu, riaditeľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky, je, že to zvýši konečnú cenu elektriny o 36 eur/MWh. Hrozí, že SR bude mať jednu z najvyšších cien elektriny v EÚ. Nedá sa zabezpečiť energetická bezpečnosť lacnejšie a za nižšie ceny energií?
Poza horizont tejto vlády budú smerované i výdavky s výstavbou nemocnice vo Vajnoroch, ktorá má spolu s DPH stáť 1,5 miliardy eur, a zrejme i výdavky na iné megastavby, ktoré má vláda v talóne. A to už vieme, že narastie tlak na zvýšenie výdavkov na obranu na 3,5 % HDP. Inými slovami, konsolidácia sa tak skoro neskončí.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.